Koniec jednej epochy

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračný obrázok: Archív

To, že ekonomika skolabuje, už vieme všetci. O kolapse sa dá dočítať úplne všade. Nespôsobil ho vírus, ale aj tak si tento zlom v dejinách budeme pamätať pod jeho menom a nákaza sa bude spomínať v učebniciach. Tento zlom je rovnako veľký ako začiatok alebo ukončenie prvej alebo druhej svetovej vojny. Dnes sa naraz dejú mnohé udalosti a ostáva len dúfať, že tento prechod dokážeme prežiť celkom kultúrne – bez veľkej vojny.

Zoznam chýb, ktoré sme ako spoločnosť urobili, je veľmi dlhý. Podieľal sa na nich každý z nás, minimálne tým, koho sme volili. Alebo aj tým, že sme nevenovali viac pozornosti nezávislým správam a uverili propagande. Nie všetky chyby zmiznú v novej spoločnosti, ktorá sa začína rodiť. Niektoré z nich ostanú a vôbec sa nedá predpokladať, čo všetko sa zmení. Nesmieme si myslieť, že odchádzajúce elity vyprázdnia svoje pozície bez boja. Bude to tvrdý zápas a všetci sa počas neho budú vzájomne obviňovať a ohadzovať špinou.

Možno budete prekvapení, ale najväčšou chybou, ktorú stále robíme, je naša závislosť od ropy a uhlia. Neustále vedieme vojny alebo aspoň zastrašujeme ostatných, nech nám umožnia čerpať ropu, aby sme naplnili naše palivové nádrže v autách. Naša závislosť od energie sa neustále zvyšuje a dodnes sme vytvorili prekomplikovanú spoločnosť, ktorá nedokáže žiť bez čerstvých paradajok a paprík dopestovaných na druhom konci sveta a čínskych a indických výrobkov predávaných na našom trhu pod výrobné náklady. Po prvom ropnom šoku v roku 1973 sme zaviedli módu peňazí, ktoré neboli ničím kryté – takzvané fiat peniaze. Napriek neustálemu znižovaniu kúpyschopnosti fiat peňazí sa ničím nekryté peniaze osvedčili. Po páde socialistického tábora sa presadili všade v najbohatších krajinách. Prečo? Ekonómovia si okrem iného mysleli, že hospodársky úspech USA a západnej Európy sa dosiahol aj vďaka ničím nekrytým peniazom, a čiastočne mali pravdu.

Medzičasom však cena ropy a energií vo všeobecnosti rástla. Ak si ju krajiny nedokázali vyťažiť doma, začali s druhou vlnou kolonializmu. Za pomoci stratégie „rozdeľuj a panuj“, pomocou korumpovania miestnych politikov alebo priamou lúpežou pod heslom šírenia demokracie prúdila väčšina svetovej ropy v prijateľných cenách ropovodmi či dopravená tankermi na Západ.

Príbeh ničím nekrytých peňazí pokračoval ďalej a globálny Minotaurus – ako USA nazýva Yanis Varoufakis – si zvykol exportovať ničím nekryté doláre a dovážať z celého sveta luxusné aj bežné tovary. Dokonca si zvykol natoľko, že sa dnes technologický pokrok presúva do Číny, Kórey, Japonska. A v samotnej Amerike je problém nájsť si slušne platenú prácu.

Autor: Dušan Doliak

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár