KONIEC KAPITALIZMU?

· Čas čítania: 2 min.

Život na Slovensku sa zastavil. Nefunguje väčšina služieb, tam kde sa dá, majú zamestnanci nariadenú prácu z domu, veľké automobilky zastavili prevádzku a nikto nevie, kedy a či vôbec začnú opäť vyrábať. Hranice sa uzatvárajú, Schengenský priestor prakticky neexistuje, voľný pohyb tovaru je obmedzený a vznikajú obavy, že po čase sa v našom štáte, ktorý dopustil výrazné okresanie vlastnej sebestačnosti, môže prejaviť akútny nedostatok čohokoľvek. K tomu sa pridávajú obavy z prepúšťania, nezamestnanosti, neschopnosti splácať hypotéky, znižovania minimálnej mzdy, okresávania sociálnych opatrení (Igor Matovič už naznačil, že v hre je rušenie trinástych dôchodkov).

Prepad alebo dokonca kolaps domácej i svetovej ekonomiky začína byť mrazivo reálny. V tejto situácii skupina ľavicových intelektuálov z hnutia Dav Dva otvorila diskusiu o znárodňovaní podnikov, ktorá však na pozadí pandemickej paniky ostala takmer nepovšimnutá. Trochu viac do pozornosti ju dostal na Youtube pomerne vysoko sledovaný politológ Roman Michelko, ktorý ju označil za nešťastnú. Akékoľvek znárodňovanie by totiž muselo prebehnúť za cenu masívneho odškodného, čo by úplne vyčerpalo štátnu pokladnicu. Michelko navrhuje skôr úvahy o transfromácii kapitalizmu smerom k participatívnym formám vlastníctva (podniky v spoluvlastníctve zamestnancov, alebo so štátnou účasťou). Tvrdí, že kríza otvára tzv. okno príležitostí na zmenu systému. Otázkou však ostáva, či je na Slovensku dostatočne odhodlaná intelektuálna sila, ktorá by túto príležitosť dokázala využiť.

Ruský ekonóm Michail Cházim tvrdí, že ekonomický kolaps by nastal aj bez koronavírusu. Už zakladateľ klasickej kapitalistickej teórie Adam Smith vychádzal z predpokladu, že aby kapitalistický model ekonomiky fungoval, musí neustále expandovať. A donekonečna sa expandovať nedá, naša súčasná ekonomika má teda už vo svojej podstate v sebe zakódovanú vlastnú smrť.

Podľa Cházima kapitalistická ekonomika dosiahla hranice možností rastu okolo roku 1989. Aby sa udržala ďalej pri živote, centrálne banky využili trik „expanzie dovnútra“ neustálym znižovaním úrokových sadzieb. Od roku 2008 nastúpili záporné úroky a masívne vytváranie nových peňazí (kvantitatívne uvoľňovanie). Ekonomika sa tak už niekoľko desaťročí potáca na hrane kolapsu a koronavírus by ju mohol len „doraziť“. Podobne ako má najzhubnejšie účinky na slabých a už chorých ľudí, mohol by zničiť aj tohoto „pacienta“.

Skôr alebo neskôr tak ľudia budú donútení hľadať iný model fungovania spoločnosti. Jednou možnosťou je otvorená totalita s centrálnou byrokraciou, pod ktorej ochranu sa ľudia, vyplašení chaosom a nedostatkom, ešte radi budú utiekať a väčšina z nich jej dobrovoľne odovzdá svoje slobody. Druhou možnosťou by bola solidárna spoločnosť, s väčším dôrazom na lokálne zdroje, sebestačnosť, komunity, morálne hodnoty a skutočnú (nie fiktívnu) spoluúčasť ľudí na rozhodovaní o veciach verejných.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

[plsc_button url=“http://bit.ly/podporit-zemavek“ target=“_blank“ color=“red“ style=“flat“ radius=“semiround“ size=“lg“]CHCEM PODPORIŤ[/plsc_button]

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár