Koniec „laboratórií smrti“: Ako Japonci pripravovali biologický útok na ZSSR

· Čas čítania: 9 min.
zdroj : archív

Teraz, kvôli pandémii, svet prechádza ťažkými časmi. Avšak v porovnaní so skutočnosťou, kde mohol svet pred 75 rokmi skončiť použitím biologických zbraní hromadného ničenia, škody spôsobené dnešnou pandémiou sa dostávajú do kategórie „drobných problémov“. O tom, kde vznikli takéto plány, na koho bol pripravovaný prvý a najsilnejší útok, aká obrovská cena bola zaplatená za vytvorenie smrtiacich kmeňov a prečo mnohí z tých, kto plánoval biologickú vojnu, unikli trestu, hovorí slávny spisovateľ, historik, verejná osobnosť, ktorá v rokoch 2000 až 2016 zastávala post zástupcu Generálneho prokurátora Ruskej federácie Alexander Zvjagincev:

Keď koncom roku 2019 bola vlna pandémie COVID-19 na vzostupe, v Japonsku sa objavil provokačný článok, v ktorom žiadali, aby Rusko „urobilo pokánie“ za vstup do vojny v roku 1945. Keď Rusko uzná vojenskú operáciu v auguste –septembri za chybnú a nasype si „popol na hlavu“ za „štátne zločiny“, potom súčasné Japonsko nadviaže s Ruskom plnohodnotné dobré susedské vzťahy. Tento článok vyšiel v čase, keď bolo 70-ročné výročie Chabarovského procesu, ktorý sa konal v závere roka 1949. Japonci sa odvtedy zmenili, vymenilo sa niekoľko generácií, málokto z nich cíti vinu za vojenské zločiny bývalého impéria – verného spojenca hitlerovského Nemecka. Koľko ľudí vie o zverstvách a zlovestných plánoch, ktoré boli odhalené počas vojenského tribunálu v Chabarovsku?

Apokalypsa bola blízko

V roku 1945 svet stál na pokraji apokalypsy. Pripravovalo ju Japonsko pomocou chemických a bakteriologických zbraní. Na okupovanom území Mandžúrie bol vybudovaný vedecký výskumný komplex, ktorý bol schopný produkovať mimoriadne nebezpečné mikróby, ktoré mali viesť k smrti miliónov ľudí – hlavne sovietskych občanov. Na uskutočnenie týchto plánov boli nasadené špeciálne jednotky, ktoré mali k dispozícii vojenské vybavenie pripravené k použitiu, ktoré podľa slov jedného zo zajatých vedcov „by stačilo na zničenie celého ľudstva“.

Ráno 19. augusta 1945 vtrhli parašutisti 9. vzdušnej armády 1. ďalekovýchodného frontu do mesta Charbin (subprovinčné mesto v čínskej provincii Chej-lung-tiang. Je to hlavné správne, hospodárske, kultúrne a dopravné centrum severovýchodnej Číny, ako aj najväčšie mesto a správne stredisko provincie Chej-lung-tiang. Leží na rieke Sungari neďaleko hranice s Ruskom). Personál japonského „Oddielu 731“, ktorý sa nachádzal neďaleko Harbinu, pri stanovišti Pingfangu, bol v panike, narýchlo pálili všetky dôkazy. Vedúci jednotky, japonský generál imperátorskej armády, vojenský lekár, mikrobiológ – Širó Išii – po tom ako vydal posledný rozkaz, zmizol.

V roku 1946 začal Tokijský proces, v mnohom podobný tomu, ktorý sa konal v Norimbergu. Nanešťastie sa ukázalo, že pri odhaľovaní a trestaní vojenských aj štátnych zločincov bol nedôsledný, rozporuplný a často protirečivý. Na lavici obžalovaných sa ocitli zďaleka nie všetci politici a generáli, ktorí riadili a povzbudzovali vrahov. Trestu unikli aj majitelia a riaditelia japonských monopolov, ktorí financovali agresívnu politiku. A keď na lavici obžalovaných v Norimbergu zaslúžene skončili najvyšší nacistický hodnostári, ktorí dávali príkazy robiť pokusy na ľuďoch, tak ich japonskí kolegovia sa vyhli trestu.

Útočisko pre sadistov

Pred niekoľkými rokmi bol natočený dokument „Laboratórium smrti. Japonská apokalypsa“. Počas natáčania sme mali možnosť hovoriť s mnohými z tých, ktorí sa zaoberajú históriou japonských lekárov-vrahov. Faktom a dôkazom, ktoré boli poskytnuté, môžeme plne dôverovať.

Napríklad, profesor histórie na americkej Kolumbijskej univerzite (Washington DC, Columbia, USA) Peter Kuznik hovorí: „Američania uzavreli dohodu s japonskou stranou: tento fakt bol opomenutý v procese a Japonsko odozdalo USA výsledky svojich experimentov na ľuďoch. Preto tento bod v obvinení chýbal.“

Tieto slová potvrdzuje aj právnik, vedecký pracovník Harvardu – Zakir Kaufman: „Vláda USA poskytla rozšírenú amnestiu, poskytla stravu, pohodlie a trávenie voľného času 3600 japonským vedcom, lekárom a ďalším zamestnancom, ktorí sa zúčastňovali na experimentoch s ľuďmi, ktorých obeťami boli tisíce civilistov a vojnových zajatcov spojeneckých armád. USA mali veľký záujem o informácie a údaje získané z lekárskych experimentov. A v súvislosti s blížiacou sa studenou vojnou uprednostnili získanie týchto informácií pred víťazstvom spravodlivosti.“

O tomto rozpráva aj čestný predseda Medzinárodnej asociácie demokratických právnikov Jitendra Šarma: „Počas Tokijského procesu došlo k závažným opomenutiam. Vedci z vojenskej jednotky č. 731 japonskej armády, ktorá uskutočňovala experimenty na ľuďoch s biologickými zbraňami s cieľom viesť bakteriologické vojny, úmyselne neboli predvedení pred súd. Zistilo sa, že tí úradníci a lekári, ktorí sa vzdali Američanom, sa nikdy ani nedostali pred súd, pretože generál MacArthur tajne poskytol imunitu vedcom a lekárom vojenskej jednotky č.731 výmenou za ich výskum biologických zbraní.“ Skrývali zločincov nielen v USA. Toto je svedectvo profesora na Tokijskej univerzite, historika Wada Haruki: „Členovia jednotiek číslo 100 a 731 po vojne dostali miesta vo výskumných ústavoch a zdravotníckych zariadeniach v Japonsku. Niektorí z nich sa dokonca stali profesormi na univerzitách. To znamená, že spokojne prežili svoje životy, bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti za svoje zločiny.“

Volali ich „brvná“

V jednotke č. 731 „pracovalo“ 2600 ľudí. Medzi nimi boli traja generáli, šesť generálporučíkov, niekoľko desiatok vyšších dôstojníkov, tristo dôstojníkov a poručíkov. Značnú časť však tvorili zamestnanci výskumných ústavov a vedúci vedci lekárskych fakúlt japonských univerzít. Jednotka zhromaždila intelektuálnu elitu krajiny. Obete svojich experimentov nazývali „brvnami“. Bývalý zamestnanec jednotky vysvetlil: „Mali sme za to, že „brvná“ nie sú ľudia, že oni sú dokonca ešte menej ako dobytok.“ V roku 1981 bol publikovaný článok vo „Vestníku jadrových vedcov“, v ktorom boli tieto experimenty podrobne popísané. Sudca Rolling z Holandska (v tom čase posledný člen zo žijúcich členov Tokijského tribunálu) poznamenal: „Ako jeden zo sudcov Medzinárodného vojenského tribunálu som veľmi smutný, keď som sa dozvedel, že vďaka príkazom z Washingtonu boli najväčší japonskí vojenskí zločinci utajení a boli ukrytí pred stíhaním vládou USA.“
Je dosť pravdepodobné, že sa podarilo uniknúť pred trestom všetkým vojenským zločincom zapojeným do  výskumu a vývoja biologických zbraní. Je možné, že dokonca by sa popierala existencia podobných špeciálnych jednotiek v Japonsku. Ale tomu zabránil ZSSR.

Chabarovská pravda

Rok po ukončení Tokijského procesu sa začal Chabarovský proces. Ten sa uskutočnil v čase od 25. do 30. decembra 1949. Obvinení boli súdení z vytvorenia „Jednotky 100“ a „Jednotky 731“, ktoré sa zaoberali výrobou baktérií, schopných vyvolať epidémie moru, cholery, antraxu. Počas experimentov nakazili živých ľudí, ktorých im dodala japonská armáda a spravodajské služby. Súd v Chabarovsku sa konal v Okresnom dome dôstojníkov. Proces bol otvorený verejnosti, zasadacia miestnosť bola vždy preplnená. Chabarovsk bol vybraný preto, že podľa japonského plánu „Katokuen“, v ktorom boli opísané útočné operácie proti ZSSR, toto mesto bolo jedným z prvých, ktoré malo podľahnúť bakteriologickému útoku. V tomto pláne sa spomínali ešte mestá Blagoveščensk, Čita a Ussurijsk. Obžalovaní tvrdili, že údajne „nevedeli o ničom“. Napriek tomu, že boli zapojení do skutočne diabolských experimentov. Napríklad amputovali ruky a prišili ich na opačnú stranu tela. Za živa pitvali ľudí, robili na nich pokusy s nízkymi teplotami. Úmyselne ich infikovali syfilisom, morom, antraxom, dehytratovali, vyčerpávali a trávili rôznymi jedmi. Profesor Peter Kuznik rozpráva: „Zamrazili časť ruky. Najprv po lakeť, potom keď pochopili, čo robiť s takým poškodením, odrezali ruku po lakeť a zamrazili rameno. Po experimentoch s ramenom ho odrezali a prešli na pokusy s druhou rukou, postupne odrezali aj tú. Potom začali s experimentmi s nohami väzňa – odrezali mu nohu po koleno, potom po bedrá. Nakoniec ostala iba hlava a trup, ale týmto sa sadistické šikanovanie neskončilo – posunuli ho ďalej tým, ktorí robili iné experimenty.“

Na súde v Chabarovsku sa toto všetko jednoznačne dokázalo, ako aj to, že keď väzeň napriek tomu, že bol infikovaný smrteľnými baktériami, sa uzdravil, tak to ho nezachránilo pred opakovanými pokusmi, pokračovali na ňom experimentovať, až pokiaľ nezomrel. Len v „Jednotke 731“ sa každý rok stalo obeťou až 600 ľudí. Od roku 1940 až do dňa kapitulácie japonskej armády takýmto sadistickým spôsobom bolo vyhladených najmenej 3000 ľudí.
Japonský novinár Shoji Kondo napísal knihu „Svedectvá zločinov Jednotky 731“ (Evidence of Crime Detachement 731). Píše v nej: „Jeden spolupracovník jednotky rozprával, že ani po vojne nedokázal zabudnúť na jeden prípad. Z okna jeho laboratória, ktoré sa nachádzalo na druhom poschodí, bolo vidieť väzenie a nádvorie. Keď sa pozeral do okna zo svojho druhého poschodia, tak tam videl ženu s dcérkou, ako sa vyhrievali na slnku. Jedného dňa dievčatko s mamou zmizli. Neskôr sa ukázalo, že na nich bol robený experiment s toxickými plynmi v špeciálnej sklenenej miestnosti. Lekári pokojne pozorovali čo sa bude diať, keď do miestnosti pustia toľko a toľko litrov plynu a potom ešte viac a viac…. Matka a dieťa sa podobali na vtákov. Mama-vták objala svoje vtáča a tak, v objatí zomierali.“

Spomalenie smrti

Po nácviku s pokusnými „brvnami“ japonská armáda mala v pláne zmeniť na podobné experimentálne cvičisko celú východnú časť ZSSR. Členka forenznej lekárskej komisie, parazitologička Oľga Kozlovská povedala: „Keď hovoril štátny prokurátor Lev Smirnov, ani jeden z obžalovaných nezdvihol hlavu. Bolo absolútne ticho. Potom dali slovo obžalovaným. Nikto z nich sa neodvážil povedať, že je nevinný. Nikto z nás si ani nedokázal predstaviť, v akom kolosálnom meradle sa dá šíriť nákaza v laboratórnych podmienkach. Pre nás, sovietskych odborníkov bolo veľmi ťažké uveriť, že tieto zločiny boli spáchané zdravotníckymi pracovníkmi.“

Japonským generálnym štábom boli schválené tri základné spôsoby použitia baktérií na vojenské účely – postrek z lietadiel, zhadzovanie bakteriologických bômb a pozemná kontaminácia osád, vodných rezervoárov a pastvín prostredníctvom bakteriologickej diverzie.
Na uskutočnenie týchto plánov bol Jednotkou 731 vytvorený v tom čase moderný výskumný komplex, ktorý umožnil vyrábať desiatky kilogramov patogénnych baktérií – miliardy mikroorganizmov mali infikovať všetko okolo. Ľudstvo bolo zachránené len vďaka tomu, že v auguste 1945 ZSSR vstúpil do vojny skôr, ako Kwantungova armáda mala možnosť použiť túto monštruóznu zbraň.

Mierumilovnosť je na škodu

Bývalý veliteľ Kwantungovej armády – Yamada Otozo, bol nútený pod ťarchou zhromaždených nevyvrátiteľných dôkazov na procese priznať, že: „Len vstupom ZSSR do vojny proti Japonsku a rýchlym postupom Červenej armády znemožnili použiť bakteriologické zbrane proti Sovietskemu zväzu a iným krajinám.“ Na otázku: „Čím konkrétne sa cítite vinným?“ Yamada odpovedal: „Som vinný v tom, že som priamo riadil a dohliadal na prípravu bakteriologickej vojny proti ZSSR, Číne, Mongolsku, Anglicku, USA a ďalším krajinám. Musím pripustiť, že prioritne táto príprava bola namierená proti ZSSR. To je hlavný dôvod, prečo sa Jednotky 731 a 100 a ich pobočky nachádzali neďaleko hraníc so ZSSR.“ Človek začína byť znepokojený pri uvedomení si, že bývali spojenci v druhej svetovej vojne, Američania, svoje tajné biologické laboratória umiestňujú opäť pozdĺž hraníc s Ruskom, hlavne v Gruzínsku a na Ukrajine.

Tribunál odsúdil 12 obžalovaných na rôzne tresty odňatia slobody v nútenom pracovnom tábore – od 2 do 25 rokov. Trest smrti bol v tom čase v ZSSR zrušený. Celý trest si odsedeli iba odsúdení na 2-3 roky. Zvyšok bol prepustený z tábora č. 48 už v roku 1956. Pred tým, ako boli poslaní naspäť domov do Japonska, ich dokonca zobrali na exkurziu do Moskvy a Chabarovska. V tom čase sa odohrávala veľká politická hra okolo mierovej zmluvy okolo Kurilských ostrovov a sovietske vedenie sa rozhodlo preukázať dobrú vôľu, mierumilovnosť a humanizmus. Dohoda nie je podpísaná do dnes. Japonsko žiaľ aj dnes spochybňuje výsledok druhej svetovej vojny, počas ktorej bolo pripravené otráviť polovicu ľudstva. Dnes by bolo dobré, aby politici a historici, ktorí majú pochybnosti o význame Sovietskeho zväzu vo vojne s Japonskom, ktorí požadujú „pokánie“ a rozdúchavajú „právne pochybnosti“ okolo vstupu ZSSR do vojny, pamätali na to, čo sa mohlo stať, ak by vojna trvala trochu dlhšie.

Preložené z:

Nikolaj Starikov: Конец «лабораторий смерти». Как японцы готовили биологическую атаку на СССР, 12. 6. 2020

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár