Nie je deň, aby terajšia koaličná vláda nemala na stole nejaké negatívne správy ako pozastavenie tranzitu ropy z Ruska cez ukrajinské územie do Slovnaftu od ruskej spoločnosti Lukoil, ktorá je na sankčnom zozname. Slovenský premiér už kontaktoval ukrajinského predsedu vlády a náš minister zahraničia s maďarským ministrom zahraničia iniciovali urgentnú výzvu Európskej komisii aby pomohla. V tejto súvislosti si povedzme, že z ukrajinskej strany ide o porušenie asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou týkajúca sa výnimky na dovoz ruskej ropy až do konca tohto roku. Inou negatívnou správou pre vládu je aj požiadavka verejného sektora na zvýšenie základnej mzdy od septembra o 10 percent a od nového roka o ďalších 10 percent keď práve v týchto dňoch pripravuje konsolidačný plán ako znížiť deficit verejných financií v budúcom roku o sumu 1,4 miliardy eur , čo je jedno percento HDP. Pozrime sa teda ako to vyzerá u nás so štátnou a verejnou správou, keď ešte pred atentátom premiér R. Fico tvrdil, že počty zamestnancov v tomto sektore treba znížiť o 30 percent.
Mzdové požiadavky verejnej správy nad rámec
Podľa publikovaných verejných informácii je priemerný plat v tomto sektore 1 749 eur, čo je o pätinu viac ako je priemerný plat v súkromnom sektore. Čo je možno viac zaujímavé že za posledných 10 rokov sa vo verejnom sektore platy zvýšili o 93 percent, zatiaľ čo v súkromnom o 68 percent. Na mzdy vo verejnom sektore ide 11 percent HDP a 23 percent tvorí podiel na verejných výdavkoch, čo v rámci V 4 je najviac a navyše prekračuje aj priemer v EÚ. Či je za tým zo strany odborárov nejaká špekulácia, že v prípade znižovania stavu zamestnancov tak, ako avizoval slovenský premiér, bude vyššie odstupné, nebudeme ďalej rozoberať. Alebo, že by odborári nevedeli, že Slovensko je na zozname najviac zadlžených štátov eurozóny, ktorého koaličná vláda má do 20. septembra prijať súbor konkrétnych opatrení ako každoročne znižovať rozpočtový dlh, sa nám ale nechce veriť? Na vyhlásený výstražný štrajk koaličná vláda nebude reagovať, ak si jeho zamestnanci budú plniť svoje povinnosti, v opačnom prípade by mohla aj znížiť alebo nevyplatiť sociálne poistenie platené z verejných rozpočtov. S čím sa však dá súhlasiť, že v trhovej ekonomike neexistuje trh s verejnými službami, z dôvodu čoho neexistuje ani cena, v našom prípade mzda. Aká je teda pridaná hodnota štátneho a verejného úradníka v prípade niektorých profesií, ktoré sú určite z dôvodu neštandardného správania sa niektorých klientov v dennom strese, však sociológovia ani psychológovia poradiť nevedia.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.