Nech bude zloženie koaličnej vlády akékoľvek, budeme musieť v súlade so záväzkom zo schváleného fondu obnovy povinní znižovať deficit verejných financií minimálne o 0,5 percenta HDP ročne, čo je napokon v súlade so schválenými výdavkovými limitmi. Ak by sa podarilo budúcej koaličnej vláde usporiť ročne viac, konsolidácia by sa urýchlila a vláda by nemusela každoročne platiť zahraničným investorom čoraz vyššie úroky za požičané peniaze. Prečo vôbec tak vysoký tohtoročný dlh vznikol? Podľa viacerých sa pod dlh podpísali výrazne vyššie sociálne výdavky a dôchodky, ale aj výrazne vyššie mzdové náklady v zdravotníctve a napokon aj vyššie úrokové sadzby ECB, ktorými sa zdražilo všetko, čo súviselo s požičaním peňazí. Keď k tomu pripočítame kompenzácie cien energii pre domácnosti, nemôžeme sa čudovať, že v náraste rozpočtového deficitu sme v tomto roku v eurozóne najhorší. Z uvedeného dôvodu sa odchádzajúca úradnícka vláda rozhodla spísať celý rad návrhov na zníženie deficitu vraj nie preto aby vystrašila väčšinu z nás, ale preto aby sme videli do čoho koaličné vlády „pchali“ aj stovky miliónov našich daní bez preukázateľného prínosu pre nás všetkých. Po oznámení z akých strán bude zložená budúca koaličná vláda ich však môžeme považovať za „zdrap papiera“, keďže nezodpovedajú ich sociálno-demokratickej orientácie.
So silnejším uťahovaním opaskov sa nepočíta
V oblasti konsolidácie zatiaľ poznáme stanovisko víťaza predčasných parlamentných volieb, ktorý hovorí o zmienených 0,5 percenta ročne, k čomu sa napokon prikláňa aj tretia v poradí týchto volieb, keďže obe unisono tvrdia, že úsporné opatrenia nemôžu znížiť doterajší sociálny štandard slovenských domácností. Iná vec však, čo sa bude rozumieť pod úsporami? Určite sa nebudú zvyšovať dane z práce a podnikania, ale ak ide o príjmovú stránku tak najviac so strany volebného víťaza sa hovorí o len vyšších platbách z nadštandardných ziskov podnikov v niektorých sektoroch ekonomiky. Sem by sme tiež započítali dorovnávaciu daň od medzinárodných firiem s obratom nad 750 milióna eur, ktorých pobočky podnikajú vo viacerých štátov vrátane Slovenska, ktoré z dosiahnutého zisku v tých krajinách by mali platiť do ich rozpočtov 15 percentnú daň zo zisku, čo doteraz nebolo. Pokiaľ sa budú robiť nejaké opatrenia aj na výdajovej stránke, tak najviac sa hovorí o znížení počtu zamestnancov v štátnej ako aj verejnej správe, nie však prepustením ich zamestnancov, ale skôr neprijímaním nových namiesto odchádzajúcich do ich riadneho alebo predčasného starobného dôchodku. Konsolidáciu nedávno zhodnotil P. Kažimír guvernér Národnej banky Slovenska, ktorý „pochádza“ z prostredia už spomínaného volebného víťaza, ktorý vraj žiada „silnejšie uťahovanie opaskov“, akoby si neuvedomil, že najprv uvoľnená, potom po covide sprísnená menová politika ECB sa tiež podpísali pod nárast dlhov vo všetkých členských štátoch EÚ. Čo je však horšie, že opakovaným zvyšovaním úrokových sadzieb sa výrazne zhoršili minulé podmienky hospodárskeho rastu merané ukazovateľom HDP, ku ktorému sa deficit verejných financií a verejného dlhu počíta v percentách. V tejto súvislosti však treba povedať, že slovenský verejný dlh na úrovni 58 percent k HDP je výrazne nižší ako priemer v eurozóne a napokon aj v USA, kde sa tento dlh pohybuje na úrovni až 120 percent HDP. Na nižší rast HDP u nás bude mať určite vplyv recesia nemeckej ako aj francúzskej ekonomiky, nečakané spomalenie hospodárskeho rastu v Číne, samozrejme vojenské konflikty na viacerých miestach zemeguli ako aj očakávané nové geopolitické rozdelenie terajšieho sveta.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.