Slovensko je spolu so šiestimi členskými krajinami eurozóny na zozname štátov ktoré musia Európskej komisii predložiť súbor konsolidačných opatrení týkajúcich sa zníženia budúcoročného deficitu verejných financií, keďže percento je na úrovni viac ako 5 percent HDP. O niektorých sa už vie, ako vyššia spotrebná daň z tabaku, nová daň zo sladených nápojov, o ďalších sa vedú len neoverené diskusie akými sú daň z peňažných transakcii čo sú bezhotovostné platby, výplaty zamestnanca na jeho účet, výber peňazí z bankomatu, ktorých realizáciu ministerstvo financií dementovalo ako nepravda, dovozná daň na všetky balíky, ktoré k prichádzajú z krajín mimo EÚ, či aj vyššie percento ďalších nepriamych dani z ktorých pre štátny rozpočet je najdôležitejšia daň z pridanej hodnoty. S jej výberom však nemôžeme byť v tomto roku spokojní z dôvodu, že sa zvyšuje daňová medzera na DPH, pod ktorou rozumieme nižší príjem do štátneho rozpočtu ako sa podľa obratu predaja tovarov a služieb očakávalo. V poslednom období sa začalo hovoriť o zavedení odvodu zo ziskov aj potravinových reťazcov, bez poznania akýchkoľvek podrobností. Skôr než sa pristavíme pri tomto odvode, dovoľujeme sa opýtať kompetentných predstaviteľov G 20, kedy bude do praxe zavedená už odobrená minimálna daň z príjmu pre medzinárodné nadnárodné spoločnosti vo výške 15 percent tak, aby túto daň zaplatili do štátneho rozpočtu v krajine kde sa zisk vytvoril a nie tam, kde je percento dane zo zisku najnižšie. Koaličná vláda mala do včera zaslať Európskej komisii konkrétne opatrenia na zníženie deficitu verejných financií, ktoré ako napokon vždy len zaplatia slovenskí daňoví poplatníci.
Po bankovom odvode čakáme odvod z potravinových reťazcov
Obchodne potravinové reťazce mali a majú výrazne vyššie zisky a tak kladieme si oprávnenú otázku z čoho? Nepredali výrazne vyšší objem potravín a tak podľa všetkého je ich dôvodom len, že do predajných cien si započítali vyššie percento ako do nákupných cien. Ceny potravín klesli z vlaňajších dvojciferných čísiel na jednociferné, naďalej sa najviac podieľajú na výdavkoch domácnosti a proti ich vlaňajšom náraste boli menové nástroje ECB „neschopne zasiahnuť“ z dôvodu, že ceny potravín a tiež ceny energií sa nezapočítajú do jadrovej inflácie. Podľa názoru jedného vládneho koaličného partnera by sa mal aj na zisky potravinárov zaviesť odvod, keďže z dôvodu inflácie sa predajné ceny zvýšili o viac percent ako ich nákupné ceny. Z dôvodu že obchodná marža potravinových reťazcov je dosť nízka, sa zavedením „potravinovej odvodovej dani“ zvýšia ceny potravín, s čím však súvisí otázka či vyššie ceny si budú môcť dovoliť z konkurenčných dôvodov nielen veľké zahraničné potravinové reťazce ale aj menšie obchodné prevádzky na vidieku, čo sú väčšinou predajne Jednota. Aký to bude mať dopad na prípadný pokles objemu nákupov, keď vieme koľko potravinového odpadu sa vyhodí do kontajnera, nebudeme špekulovať. O tom, že to bude viesť k poklesu domácej spotreby, ktorá sa na našom raste HDP podieľa najviac, môže byť jedna z mnohých prekážok zavedenia odvodu zo zisku potravinových reťazcov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.