
Slovensko nie je v kumulatívnom verejnom dlhu na tom špatne, keďže jeho dlh je pod 60 percent k HDP, čo nám ale robí problémy je vlaňajší ako aj tohtoročný ročný deficit verejných financií, ktorý je vyšší ako 5 percent k HDP a preto sme aj ocitli na lavičke hanby s povinnosťou, že do 20. septembra máme predložiť súpis konsolidačných opatrení ktorými nemusíme v budúcom roku znížiť deficit verejných financií pod požadované 3 percenta, ale znížiť musíme, ináč sa nám môže stať, že z fondu obnovy neobdržíme ani euro, s ktorým počítame. Tiež sa nám nadštandardne darí v hospodárskom raste, ktorý v tomto roku patrí v rámci EÚ medzi najvyšší. To je dôvod prečo si ratingové agentúry „nedovolia“ znížiť nám rating a spochybňovať našu schopnosť splácať emitované štátne dlhopisy. Čo sa nám však nepáči, že výnos z nich v prospech zahraničného vlastníka patrí medzi najvyšší vraj z dôvodu, že sme v susedstve s Ukrajinou a preto sme viac rizikovejšou a závislejšou krajinou na lacných ruských energetických zdrojoch, čo nám pred vypuknutím Rusko-ukrajínského konfliktu vyhovovalo. Argument nemá žiadne opodstatnenie, keďže rovnaké objemy plynu dovážame z Nórska, navyše cena za megawathodinu sa v poslednom období zvýšila o 60 percent. Všetko naznačuje tomu, že hlavným dôvodom prečo slovenské štátne dlhopisy sú drahé a sú príčinou narastajúceho rozpočtového deficitu je principiálne odlišné stanovisko koaličnej vlády k forme vojenskej pomoci na Ukrajine, ktorá sa dosť zásadne odlišuje od stanoviska väčšiny západných krajín.
Vyššie výnosy zvyšujú úroky na úvery a vklady
V tomto roku sme si na medzinárodných finančných trhoch už požičali viac ako sme pôvodne predpokladali a síce 10 miliárd eur a do konca roka si určite ešte nejakú miliardu budeme musieť požičať. Dôvody poznáme a ako sa budeme musieť s dlhom predovšetkým v budúcom roku vysporiadať je pre väčšinu z nás veľká neznáma. Vyššie výnosy zo štátnych dlhopisov sa odrážajú aj na vyšších úrokoch na hypotéky. Úspory na vkladových účtoch sa dokonca úročia percentom vyšším ako je miera inflácie, ktorá klesla už pod 3 percentá. O tom, že konsolidácia verejných financií sa dotkne oboch strán štátneho rozpočtu sa nepochybuje. Všetci sme zvedaví koho a koľko si budeme musieť priplatiť, keďže vieme, že dlhy si zaplatia len slovenskí daňoví poplatníci tak, ako napokon vždy. Podľa Národnej banky Slovenska sa nám síce zvýšila z dôvodu zvyšovania nominálnej mzdy a poklesu inflácie reálna mzda, z čoho máme radosť, ale nie sme spokojní s daňovými a odvodovými sadzbami, ktoré sa podľa všetkého budú tiež zvyšovať, aspoň prvé spomínané. Či budú aj nejaké nové dane nechceme predvídať, ale odsúhlasenú daň na sladené nápoje môžeme pokladať za doteraz nepoznanú daň. S daňami treba opatrne „narábať“, keďže každé percento navyše znižuje našu konkurencieschopnosť, ktorá bola pre zahraničného investora „motiváciou „ aby u nás investoval. Naša pracovná sila bola pre neho nielen lacná ale pre predmet podnikania aj dosť kvalifikovaná, čo sa postupne stráca. Pre budúci vývoj našej ekonomiky je však zlou správou, že priemerné mzdy na HDP sa zvyšujú a síce v roku 2011 boli na úrovní 36 percent a dnes je tento podiel až 43 percent.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.