Kontinuálne krízy nafúkli rozpočtové deficity

Podmienkou pre vstup do eurozóny je splnenie celého radu kritérií, medzi ktoré patrí aj dodržiavanie Paktu rastu a stability. Tento hovorí, aký má byť ročný deficit verejných financií a kumulatívny deficit verejného dlhu k HDP, ktorý sa dnes za celú eurozónu ani podľa jednotlivých členských štátov neplní z viacerých dôvodov. O tom, že predovšetkým južné krajiny už pred terajšími príčinami jeho neplnenia ho pokladali za „zdrap papiera“ vieme, čo je však horšie, že nikdy neboli za neplnenie sankcionované a tak dnes je z hľadiska budúcej stability spoločnej meny euro situácia ešte kritickejšia. Podľa spomínaného paktu majú mať členské štáty eurozóny pod kontrolou svoje rozpočtové deficity, čo znamená ročný do 3 a kumulatívny do 60 % k HDP. Slovensko pred covidom nemalo počas celého obdobia od vstupu do eurozóny s ich plnením nikdy problémy, čo dnes neplatí. Náš kumulatívny rozpočtový deficit je tesne nad 60 %, čo je v porovnaní s priemerom v eurozóne, ktorý je takmer 95 % a trebárs s deficitom v Taliansku, čo je viac ako 150 %, na tom relatívne dobre. Nepredpokladá sa však, že sa bude v najbližších rokoch znižovať, keďže dnes je priorita kompenzovať vysoké ceny energií pre všetkých účastníkov trhu, ktorá pôjde až do stoviek miliónov eur navyše.

Fiškálne opatrenia potrebujú reformy

Všetko začalo opakovanými lockdownmi počas ktorých sa predovšetkým zachraňovali pracovné miesta a potom celý rad hospodárskych prekážok až po terajšiu energetickú a finančnú krízu, ktoré sa výrazným spôsobom „postarali“ o spomínaný rozpočtový deficit v eurozóne. Európska komisia doteraz nenavrhovala prijatie vládnych fiškálnych opatrení na ich zníženie čo však má platiť len do roku 2024. Potom sa majú spomínané rozpočtové pravidla obnoviť, čo podľa viacerých názorov zo strany ekonómov nebude jednoduché z viacerých dôvodov. Nikto nevie ako bude postupovať rusko- ukrajinský konflikt, veľmi vážne sa hovorí o inom usporiadaní globálnej ekonomiky, s veľkými investíciami treba počítať do zelenej ekonomiky aj keď sa navrhuje, aby sa tieto nepočítali do verejných výdavkov a takto by sme mohli pokračovať. Keďže oba rozpočtové deficity sa počítajú k HDP, bude mať na vykazované percento vplyv aj makroekonomický ukazovateľ, ktorý z dôvodu opakovaného zvyšovania úrokových sadzieb sa môže dostať do hospodárskej recesie, ináč povedané, do poklesu. Veľmi dôležité ale bude aby fiškálna politika národných vlád nemala tendenciu „rozdávania“, ale predovšetkým investovania a zreformovania domácich ekonomík, pod čím sa rozumie obmedzovanie bežných výdavkov predovšetkým pri spravovaní veci verejných, do digitalizácie ktorých sa investovali obrovské peniaze bez poklesu počtu ich zamestnancov, čo platí aj pre slovenskú ekonomiku.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply