Kým sa vystrašená Európa v posledných mesiacoch zapodieva hľadaním konsenzu pri stavaní spoločných hrádzí pred migračnými záplavami, vývoj v oblasti okolo Kórejského polostrova nadobúda takú dynamiku, ktorá mnohým Európanom uniká. Oba kórejské štáty revitalizovali svoje úsilie o zbližovanie do takej miery, že to prekresľuje mocenské pomery v celej východnej Ázii. Od bezporuchového chodu ekonomiky tohto regiónu, a predovšetkým plynulého vývozu miestnej priemyselnej produkcie závisí aj spokojnosť Európanov ako obchodných partnerov i spotrebiteľov.
Historický júnový americko-severokórejský samit v Singapure mal búrlivú celosvetovú odozvu, o ktorú sa veľkou mierou pričinili obaja nekonvenční politickí potentáti – prezident Donald Trump a tajuplný Kim Čong-un. Wikipédia dodnes nevypátrala rok narodenia tohto bacuľatého tridsiatnika, ktorého korporátne mediálne kartely dosiaľ karikovali ako excentrika experimentujúceho s jadrovými zbraňami a div že nepripravujúceho naše deti o pokojný spánok. Sedemdesiatjedenročný Donald Trump sa s ním najprv chcel zísť, potom nechcel, a napokon sa predsa len zišli. Medzi štyrmi očami zotrvali v rozhovore asi trištvrte hodiny a vyprodukovali stručné štvorbodové záverečné komuniké. Potvrdzujú v ňom, že sa budú usilovať o úplnú denuklearizáciu Kórejského polostrova, ale podľa kritikov chýbajú konkrétne termíny, záväzky a záruky. Dominantní tvorcovia verejnej mienky v transatlantickom priestore interpretujú tento samit americkou optikou z čias pred Trumpovým nástupom do prezidentského úradu – to znamená so zaslepenosťou propagandistov studenej vojny. O to dôležitejšie je dívať sa na prebiehajúce udalosti otvorenými očami.
…
Autor: Patrik Sloboda
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian