„Koronademokracia“

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračný obrázok: Archív Zem&Vek

Epidémia koronavírusu SARS-CoV-2, ktorá sa v januári prehnala Čínou a v nasledujúcich týždňoch vybičovala prostredníctvom médií a sociálnych sietí strach a paniku, dosiahla čosi, čo bolo pre občanov západného civilizačného okruhu nepredstaviteľné.

Aj v tých najchválenkárskejších demokraciách odobrala ľuďom ústavné práva a slobody. Času na verejné diskusie – rádovo v týždňoch – bolo vo februári a marci v európskych štátoch, ale aj v demokraciách Severnej Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu relatívne dosť. Vládnuce garnitúry ho nevyužili na otvorenú konzultáciu s verejnosťou o podrobnostiach príprav na pohromu. Siahali zvyčajne – česť výnimkám vo Švédsku a Veľkej Británii – po praktikách vyhradených pre výnimočné situácie spadajúce pod doménu ohrozenia štátu vojnovým alebo iným krajným nebezpečenstvom. Zavádzaním núdzového zdravotného stavu, ktorý býva takmer všade podkategóriou výnimočného stavu, výrazne obmedzili právo zhromažďovania a iné práva, ako i slobodu prejavu. Vyspelé demokracie tak spadli na úroveň Číny, ktorú dovtedy pranierovali ako totalitnú.

Necelá miliarda obyvateľov krajín euroatlantickej civilizácie sa ocitla v domácom – oficiálne karanténnom – väzení. Do televízneho vysielania na verejnoprávnych i komerčných kanáloch sa im vtieral Veľký brat so školometským poučovaním o údajnej potrebe pokorne počúvať, ani vo sne nepolemizovať a uvedomele plniť direktívy. S dodatkom, že neuposlúchnutie sa trestá. Nútený pobyt v domácej izolácii, nadekrétovaný vo väčšine tzv. vyspelých západných krajín ako nariadenie, proti ktorému nemožno vznášať námietky, sa dodnes obhajuje uniformným spôsobom. Nákaza je vraj taká agresívna a nebezpečná, že si vyžaduje prijímať drastické protiepidemické opatrenia. Aj Veľká Británia so Švédskom, ktoré spočiatku vybočovali z radu, sa museli zaradiť do vyrovnaného zástupu.

Zredukovanie spoločenského a politického života na činnosti vykonávateľné ako-tak elektronickými komunikačnými prostriedkami nebolo jediným úderom uštedreným obyvateľom krajín hrdiacich sa prívlastkami blahobytné a demokratické. Ustrnula ekonomika na všetkých úrovniach – od miestnej cez kontinentálnu po globálnu – a s tým aj doterajšie zvelebovanie globalizácie ako vrcholného a nespochybniteľného výdobytku ľudskej civilizácie. Tomuto samozvanému pokroku by náhle hrozil regres nedozerných rozmerov, ak by karanténne reštrikcie dusili svetový obchod príliš tuho a dlho. Parazitický hospodársky systém, ktorý od nástupu tchatcherovsko-reaganovského neoliberalizmu pred polstoročím zvierajú čoraz konsolidovanejšie veľkofinančné kruhy, ostáva životaschopný len dovtedy, kým má kam expandovať a čo vysávať. Čína sa mu spľundrovať a vytunelovať už nedáva a na svoje veľké prekvapenie nemá zatiaľ dostatočne schopného trójskeho koňa na zlomenie odporu Putinovho Ruska zvnútra. Indiu si ešte nevykŕmil na tučnú slonicu vhodnú na púšťanie žilou a Európu čaká pod neúnosným bremenom očakávaných stámiliónových nízkoproduktívnych prisťahovaleckých afro-ázijských más zrútenie, zbedačenie a chaos.

Autor: Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár