Na starom kontinente patríme medzi krajiny s najväčšou mierou osobného vlastníctva nehnuteľností a to aj napriek tomu, že ich ceny sa každoročne zvyšujú. Nehnuteľnosť sa kupuje nie len pre potreby vlastného bývania, ale aj podnikania, pod čím rozumieme krátkodobý, alebo dlhodobý prenájom. Úverový regulátor v našom prípade Národná banka Slovenska každoročne určuje do akej výšky z ceny nehnuteľnosti banka poskytne úverové krytie, ostatné sú vlastné úspory. Pred pandémiou využíval vlastník nehnuteľnosti finančnú páku, keď z príjmu nájomného, z ktorého platil daň, sa postupne zaplatila hypotéka. Keďže splácanie nehnuteľnosti je dlhodobá záležitosť, po niekoľkých rokoch sa ich cena zvýšila. Medzi zaručený výnos treba pokladať aj kupovanie nehnuteľnosti z „papiera“ s nejakou zľavou, ktorý keď sa skolaudoval sa prenajal, alebo sa predával za výrazne vyššiu cenu. Ako funguje trh s nehnuteľnosťami po dvoch pandemických vlnách? Túto oprávnenú otázku si kladú všetci, aj tí čo si potrebujú zabezpečiť vlastné bývanie, ale aj tí, ktorí ich využívajú na spomínané podnikanie?
Investičné podnikanie stráca na atraktivite
Koronavírusová pandémia ovplyvnila trh nehnuteľnosti v dvoch veciach a síce, namiesto očakávaného poklesu ich cien sa tieto ešte zvýšili, na druhej strane došlo k poklesu cien prenájmov. Tak ako ceny nehnuteľnosti okrem iného ovplyvňuje nižšia ponuka ako dopyt, tak aj v prípade cien prenájmov platí, že v prípade vyššej ponuky ako je dopyt, ceny klesajú a k tomu došlo práve počas korony. V rámci protipandemických opatrení vláda prikázala firmám home office tam, kde to predmet podnikania dovolil. Výsledkom je, že viac ako 20 percent kancelárskych priestorov sa postupne uvoľnilo, čo znižovalo potrebu kancelárskych priestorov, s čím sa v menšej miere počíta aj do budúcnosti. Väčším problémom sú však krátkodobé prenájmy, keď z dôvodu takmer úplného zastavenia cestovného ruchu a gastro prevádzok vrátane distančného vysokoškolského vzdelávanie študentov zo zahraničia, bola väčšina krátkodobého prenájmu prázdna. Vlastníci nehnuteľnosti sa rozhodli krátkodobé prenájmy ponúknuť za dlhodobé, čím zvýšili ponuku, ktorej dôsledok je terajší pokles cien prenájmov až o 20 percent, čo ma vplyv aj na ekonomiku spomínanej finančnej páky. Prenájom nemusí stačiť na zaplatenie hypotéky a navyše sa aj zvyšujú ceny energií a služieb spojených so zabezpečením bývania. V tejto súvislosti si však treba povedať, že pokračovanie home office aj na nižšej úrovni môže ovplyvniť aj ceny nehnuteľnosti v tom, že zamestnanci si už nebudú kupovať drahé bývanie na úver v hlavnom meste a v krajských mestách, ale budú skôr pracovať aj z vidieckeho domáceho prostredia, ktoré je cenove výrazne lacnejšie. Či sa investori namiesto kupovania investičnej nehnuteľnosti rozhodnú peniaze investovať viac do realitných fondov, alebo najnovšie do úverov z ktorých môžu získať výrazne vyšší výnos ako ich uloženie na termínovaných alebo sporiacich účtov, nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.