Koronavírus nabaľuje dlhy a majetkovú nerovnosť

· Čas čítania: 4 min.
Ilustračné foto: Shutterstock

Informácie o počtoch testovaných, nakazených, vyliečených a zomrelých na chorobu Covid-19, si väčšina z nás vie predstaviť. I keď skutočnosť, či tie obete skutočne zomreli na Covid, sa už obyčajne nedozvieme. Čo si však väčšina z nás nevie predstaviť, sú sumy požičaných peňazí na záchranu európskej ekonomiky, ktoré bude musieť raz niekto zaplatiť. Príčinou nabaľujúcich sa dlhov je hospodárska recesia, pri ktorej vláda vyberie na daniach a odvodoch výrazne menej peňazí, ako je potrebné na sociálne opatrenia týkajúce sa zabráneniu nárastu nezamestnanosti. Dlhy nám spôsobujú výrazný rast deficitu verejných financií a verejného dlhu a to nielen z dôvodu roztvárania nožníc medzi príjmami a výdavkami vo verejných rozpočtoch, ale aj z dôvodu poklesu HDP, keďže spomínané deficity sa v percentách počítajú k uvedenému makroekonomickému údaju. Doteraz sme hovorili len o poklese podnikových ukazovateľov a o náraste deficitu vo verejných rozpočtoch, nič však o osobách a firmách, ktoré na koronavíruse dokázali aj zarobiť.

Najlepšie obišli internetové spoločnosti

Podnikatelia bez rozdielu ich právnej formy poznajú vládou schválený mechanizmus vyplácania podpory z verejných rozpočtoch, ktorý však nezohľadňuje, či žiadateľ platil dane a odvody, zdaňoval dividendy na Slovensku, bol platiteľom DPH, nemal celý rad daňových výnimiek a takto by sme mohli pokračovať. O tom, že na terajšej pandémii niektoré firmy aj zarobili, sa však nehovorí vôbec nič. Určite si nesťažujú potravinári, ani výrobcovia zdravotníckych potrieb, ale najviac si pomohli internetové spoločnosti, bez ktorých by nebolo možné pracovať z domu ako aj zabezpečovať rozvozy nákupov a jedál do domácností. A pritom oni sa najmenej podieľajú na platení daní v krajinách, kde podnikajú, s čím doteraz nevedia pohnúť ani európske inštitúcie. Koronavírusová epidémia určite zvyšuje aj príjmovú nerovnosť, keďže dlhy rastú rýchlejšie, čo najviac zaťažuje tých chudobnejších. Bohatí občania totiž viac peňazí investujú peniaze, ktoré sa ako sa v podobe dlhov dostávajú chudobnejším. A tak sa úspory jedných kumulujú ako výdavky druhých, ktoré sa v konečnom dôsledku dostávajú späť do ekonomiky. Čo však vieme všetci, že bez vytvorených rezerv vo verejných rozpočtoch alebo domácnostiach si na svoju existenciu musíme niekde požičať a pritom dodržiavať aj splátkový kalendár nebude pre každého jednoduché.

Spoločný dlhopis bez splatnosti

Doteraz sme boli zvyknutí hovoriť, že centrálne banky všade na svete sú záchrancami poslednej inštancie na peňažnom trhu. Stlačením niekoľkých tlačítok na klávesnici dokážu presunúť elektronické peniaze bez akéhokoľvek krytia na účty komerčných bank. Tie potom lacno vykupujú štátne a dnes aj podnikové dlhopisy, bez ktorých by sa ekonomika zastavila. Na koronavírus ale najviac doplatili južné štáty eurozóny, ktorým šetrenie bolo vždy cudzie. Bez pomoci ostatných nie sú schopné sa z dlhov vymaniť. Rozhodnutím Nemeckého ústavného súdu skončilo neproporcionálne vykupovanie talianskych štátnych dlhopisov, čo môže byť problém. Financovanie dlhov spoločným dlhopisom eurozóny zatiaľ tiež neprechádza z dôvodu, že jeho emisia bez termínu splatnosti znamená platiť z neho len istinu a nie úroky, čo sa nepáči rakúskym politikom. Keď k tomu pripočítame, že 500 miliardový balík pomoci od Európskej komisie na pomoc všetkým zadlženým je zatiaľ prázdny, tak so splácaním dlhov to nebude vôbec jednoduché.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár