Kragujevac. 100 rokov srbsko-slovenskej vzájomnosti

Tagged With: , , Add Comment

V piatok 8. 6. 2018 bolo 100 rokov od masakry v Srbsku. Rakúsko-uhorská armáda vtedy v meste Kragujevac popravila 44 vojakov 71. Trenčianskeho pluku, ktorí odmietli bojovať proti bratským Srbom v prvej svetovej vojne. Bola to najväčšia vzbura v rakúsko-uhorskej armáde. Príslušníkov drotárskeho regimentu popravili 20 dní pred koncom vojny, vyzliekli ich, hodili do jamy a zaliali vápnom. Vojaci z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu bojovali v Rusku a v Taliansku, kde ich počas neúspešnej ofenzívy rakúsko-nemeckej armády zmasakrovali na rieke Piave tak, že slovenská krv sfarbila rieku do červena. Tento pluk vznikol v Benátkach a mal posádky v Mostare, vo Viedni, v Terezine a Kostenenburgu a na petrovaradínskej pevnosti (dnes súčasť Nového Sadu v Srbsku). Kragujevac bol obzvlášť dôležitý, lebo tam bola Delostrelecká akadémia, ktorú založil Moravan z Olomouca, generál František Alexander Zach (1807-1892), ktorý viedol štúrovských dobrovoľníkov v povstaní proti Maďarom. V Srbsku bol generálom a členom Srbskej akademickej spoločnosti, minister obrany a náčelník generálneho štábu. Jeho Delostrelecká škola prerástla na Vojenskú akadémiu a v Kragujevaci vznikol aj vojenský priemysel.

Vzbury boli aj inde v Čiernej Hore, Srbsku a vo Vojvodine, ktorá vtedy bola ešte súčasťou Uhorska. Slovenskí vojaci spievali slovenské pesničky a pili srbskú rakiju. Rozhodli sa zobrať zbrane a obsadiť kasáreň. Obsadili celé mesto Kragujevac. Podplukovník Artur Marx sa rozhodol, že vzburu potlačí. Slovenskí vojaci odolávali do posledného náboja. Potom ich zajali. Marx prikázal zastreliť každého desiateho vzbúrenca.

Ján Pittner z Trenčianskych Teplíc pred popravou takto napísal svojej matke: „Drahá mama, ja, ich syn Janko, sa odoberám od mojej láskou vrelou milovanej mamičky, od zvlášť milovanej sestry a od milovaného bratríčka Otka, lebo mňa 8. júna poobede zastrelia. Tu im posielam 39 korún. Polovicu dajte na kostol a polovicu žobrákom. Takže sa s nimi rozlučujem, i s celou rodinou. Zbohom…“ 27. 9. 1924 Srbi postavili slovenským obetiam pomník. Na komemoráciu prišli aj potomkovia štúrovcov: Samuel Zoch, Karol Štúr, Ľudmila Hurbanová.

K pamätníku sa v tomto roku vybrali novodobí štúrovci: predstavitelia občianskeho združenia Slavica z Nitry, Slovenskí motorkári, Noční vlci a predstavitelia Slovákov z Čiernej Hory na čele s Michalom Spevákom. Mal prísť aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko, ktorý sa nakoniec ospravedlnil. Prišiel len do Belehradu. Slovenská delegácia chcela pôvodne zasadiť na mieste lipu slovanskej vzájomnosti. Miestne úrady to však neumožnili. Nakoniec len položili vence k pomníku slovenským hrdinom.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Ratko Sudecký

Pridaj komentár

& Časopis