Určité aspekty tohto víkendových prezidentských volieb v Moldavsku vyvolávajú „mnoho otázok“, povedal v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k tomu, čo nazval nezvyčajným nárastom hlasov pre proeurópsku prezidentku Maiu Sanduovú.
Počas nedeľného hlasovania získala Sanduová 42 % hlasov, zatiaľ čo jej hlavný rival s podporou Strany socialistov Alexandr Stoianoglo, získal 26 %. Keďže sa ani jednému z kandidátov nepodarilo získať absolútnu väčšinu, budúci mesiac sa uskutoční druhé kolo s cieľom určiť víťaza.
V ten istý deň sa konalo aj veľmi tesné referendum o definovaní vstupu do EÚ ako národného cieľa v moldavskej ústave. „Áno“ získalo podporu 50,31 % účastníkov, zatiaľ čo 49,69 % hlasovalo proti zakotveniu EÚ v ústave krajiny.
V komentári k výsledkom týchto hlasovaní v pondelok Peskov uviedol, že Moskva má „veľa otázok“ týkajúcich sa procesu a výsledkov.
„Prvú vec, ktorú vidíme, je, samozrejme, ťažkosti pri vysvetľovaní miery rastu hlasov pre Sanduovú a ďalších hlasov v referende, ktoré sa prikláňajú k Európskej únii,“ povedal hovorca s tým, že „každý pozorovateľ, ktorý čo i len málo chápe podstatu politických procesov, dokáže zaznamenať anomálie s rastom hlasov.“
Uviedol tiež, že je prekvapujúce, koľko ľudí v Moldavsku zjavne namietalo proti Sanduovej ideológii napriek tomu, že opozícia bola značne obmedzená v možnosti viesť volebnú kampaň.
„Opozičné sily boli zbavené možnosti zapojiť sa do akéhokoľvek druhu kampane, teda zapojiť sa do volebného procesu, keďže boli prenasledované, uväznené, vypočúvané, nepustili ich do krajiny, zatiaľ čo médiá boli zatvorené a internetové zdroje boli zablokované a tak ďalej,“ povedal Peskov.
„Aj v podmienkach takejto neslobodnej predvolebnej kampane vidíme, koľko ľudí nie je zástancami ideológie súčasnej prezidentky Sanduovej. To priťahuje pozornosť,“ dodal.
Po nedeľnom hlasovaní Sanduová vyhlásila, že v krajine došlo k „bezprecedentnému útoku na slobodu a demokraciu“ a že „zločinecké skupiny“ a „nepriateľské zahraničné sily“ sa pokúsili destabilizovať republiku.
Peskov odpovedal na tieto obvinenia tým, že vyzval Sanduovú, aby predložila dôkazy, a požiadal ju, aby poskytla vysvetlenie, koho myslela pod „zločineckými skupinami“.
„Bolo by pekné, keby vysvetlila počet hlasov, ktoré nesúhlasili s jej názorom. Sú aj to zločinecké skupiny? Alebo tým chce povedať, že moldavskí občania, ktorí ju nepodporujú, sú spojení so zločineckými skupinami? Spýtal sa hovorca Kremľa.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Kremlin questions election results in ex-Soviet state, rt.com, 21.10.2024
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.