Krížová cesta do Dublinu

Tagged With: , , , Add Comment

Počas pomerne krátkeho časového úseku medzi druhou polovicou apríla a začiatkom mája prebehlo niekoľko medzinárodných podujatí so spoločným menovateľom: zaviazať predovšetkým členské krajiny Európskej únie, ale i Organizácie Spojených národov k postúpeniu kompetencií štátu pri rozhodovaní o svojej migračnej politike na nadnárodné štruktúry. Vážnosť situácie si uvedomujú hlavne príslušníci európskych národov s pomerne mladou štátnosťou, najmä ak siaha iba do roku 1918, alebo dokonca netrvá dlhšie než dve-tri desaťročia.

Európanom a predovšetkým Stredoeurópanom začína svitať, že zdanlivo živelné masové migračné záplavy v predošlých troch rokoch neboli náhodné, ale koncipované a umožnené inštanciami na najvyšších úrovniach. Vládnuce špičky Európskej únie už dlhé roky vyvíjajú sústredený nápor na členské štáty, aby sa vzdávali výsostných práv na kontrolu svojich hraníc.

Práve k takej migrácii, kodifikovanej na úrovni EÚ a OSN, smeruje tohtoročná krížová cesta pol miliardy obyvateľov Únie. Presnejšie k prijatiu návrhu Európskej komisie z vlaňajšieho mája na reformu tzv. spoločného európskeho azylového systému (CEAS). V pôvodnej Dublinskej konvencii totiž okrem iného stálo, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu má posúdiť a rozhodnúť len jeden členský štát EÚ. V obvyklej praxi prvý, ktorým do schengenského priestoru vstúpil. Pobrežné štáty Stredozemia, cez ktoré sa dostávajú do Únie milióny prišelcov, nástoja na centralizovaní migračnej politiky a presune rozhodovacích kompetencií do Bruselu. Grécko, Taliansko, Malta a ďalšie krajiny by sa zďaleka nezriekali svojej zvrchovanosti tak ľahko, keby ich nepreťažovalo bremeno masovej prítomnosti privandrovalcov z Ázie a Afriky. Invázia z juhu však natoľko vyčerpáva zraniteľné južné podbrušie Únie, že dáva Európskej komisii argumenty pri preberaní zodpovednosti za migračnú politiku Únie ako celku. Aj tých vnútrozemských štátov, ktoré ju nechcú odovzdávať komisariátu. Pripravovaná zmluva Dublin IV. naráža na značný odpor Stredoeurópanov hlavne v pasážach o zavedení trvalého mechanizmu prerozdeľovania migrantov. Európska komisia by podľa všetkého chcela využiť júnový samit EÚ (schôdzku predstaviteľov Európskej rady) na prepasírovanie Dublinu IV. Bolo by to vyvrcholením tohtoročnej krížovej cesty, no nie tých ďalších o rok, dva, tri.

Autor: Patrik Sloboda

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis