Úmrtie 90-ročného bývalého kubánskeho prezidenta a revolučného vodcu Fidela Castra málokoho prekvapilo. Podnietilo však štátnikov zo všetkých svetadielov k prejavom sústrasti a povzbudzovaniu Havany, aby sa otvárala svetu. Niektoré posolstvá sa niesli v srdečnom duchu, iné boli sucho protokolárne frázovité. Kondolenčné obdobie zároveň otvorilo vysokopostaveným politikom priestor na poskytovanie rozhovorov novinárom na kubánsku tematiku, ktorá v ostatných mesiacoch mediálne ustupovala konfliktom na Blízkom východe a v Sýrii.
Novodobá inkvizícia dvíha hlavy
Samozvaní dohliadači nad názorovou uniformitou západného sveta sa s gustom obuli do tých premiérov a prezidentov, ktorí prejavili čo i len nádych porozumenia a uznania pre celoživotné úsilie Fidela Castra o nezávislú a socialistickú cestu rozvoja karibskej Kuby. Prijateľné sú pre túto novodobú inkvizíciu len také výroky o zosnulom kubánskom bradatom šéfrevolucionárovi, ktoré by ho napádali za neplnenie poučiek z čítaniek liberálnej demokracie o dodržiavaní ľudských práv v ideálnom hospodárskom a politickom prostredí. Také však Kuba nepamätá od uvalenia amerického embarga začiatkom 60. rokov. Nepretržite musela čeliť pokusom svojho obrieho severného suseda ničiť ju zvonku i zvnútra. Odrazila ním organizovanú vojenskú intervenciu v Zátoke svíň v apríli 1961 a bola donútená vytvoriť rozsiahly a nákladný systém ochrany vnútornej bezpečnosti pred sabotérmi, rozvracačmi a atentátnikmi na vrcholných činiteľov štátu. Britský verejnoprávny televízny kanál Channel 4 natočil pred desiatimi rokmi dokumentárny film pod názvom 638 spôsobov ako zabiť Castra (638 Ways to Kill Castro). Štát, ktorý bojuje o holé prežitie, si nemôže dovoliť zaobchádzať s organizovanými rozvracačmi a diverzantmi ako s kaviarenskými intelektuálmi, ktorí by nedokázali ani muche ublížiť. Ľudskoprávna jurisdikcia nemôže byť na atakovanej a embargom drvenej Kube taká veľkorysá ako v dlhodobo pokojnom Švajčiarsku či Švédsku.
Kanadský ministerský predseda Justin Trudeau zožal kritiku za hodnotenie Fidela Castra ako legendárneho revolucionára a zrejme i za vrúcne spomienky na osobné stretnutie s kubánskym vodcom, keď ho navštívil na Kube pred 40 rokmi so svojím otcom – bývalým kanadským premiérom Pierreom Trudeauom. Výčitkám sa nevyhol ani taký pilier liberálneho kapitalizmu v EÚ ako predseda Európskej komisie Jean-Claude Junkcer. Dôvod: trúfol si povedať, že mnohí ľudia videli vo Fidelovi hrdinu a že ostane jednou z revolučných postáv 20. storočia.
O najväčšie prekvapenie sa postaral neprehliadnuteľný rozdiel medzi prístupom dosluhujúceho amerického prezidenta Baracka Obamu a jeho zvoleného nástupcu Donalda Trumpa. Prvý z nich ubezpečil radových Kubáncov, že „Spojené štáty sú ich priateľom a partnerom“. Fidel Castro bol pre neho „jedinečnou osobnosťou“. Zato pre Donalda Trumpa „brutálnym diktátorom, ktorý takmer šesť desaťročí utláčal svoj ľud“. Kubáncom sa prihovoril vľúdnejšie, keď im odkázal, že jeho vláda““učiní všetko, čo bude v jej silách, aby im uľahčila cestu k prosperite a slobode“. Výroku Donalda Trumpa dodal mrazivý závan ostrý tón dezignovaného šéfa štábu Bieleho domu. Reince Priebus varoval v rozhovore pre televíznu stanicu Fox vládu v Havane, že ak sa nepohne „správnym smerom“, nový prezident Trump zvráti doterajšiu (Obamovu) politiku zbližovania s Kubou. Medzi požadovaný „posun správnym smerom“ nepatrí len širšie politické uvoľnenie, ale i otvorenie trhov a trhové reformy. Inými slovami, bezbrehý neoliberalizmus, ktorému už padla za obeť západná i východná Európa.
Prečo to bu-bu-bu práve na Kubu?
Svetová verejnosť dosiaľ oceňovala na novozvolenom americkom prezidentovi jeho zdržanlivý postoj voči Rusku a Sýrii. V predvolebnej kampani ho vysvetľoval tak, že nechce vstupovať do konfrontácie s vládou Bašára al-Asáda v záujme porážky spoločného nepriateľa – teroristického zoskupenia Islamský štát. Navyše berúc do úvahy priamu a pomerne rozsiahlu vojenskú angažovanosť Ruska na strane Asádových vojsk.
70-ročný Donald Trump je realitným magnátom a svet vníma cez prizmu veľkopodnikateľa. Drží sa zásady, že risk musí byť primeraný očakávanému zisku. Strkaním prstov do osieho hniezda v Sýrii by ako obchodník získal málo a riskoval mnoho. Možno by prišiel aj o prsty. Na Kube sa mu to javí presne naopak. Vidina ziskov pre jeho stavebné impérium pri budovaní siete kasín, herní, hotelov a polyfunkčných budov ho neodolateľne priťahuje. Rozsiahly stavebnícky a realitný konglomerát The Trump Organization bude pokračovať v podnikateľskej činnosti aj po nástupe doterajšieho šéfa Donalda Trumpa na post prezidenta Spojených štátov. Vedenie firmy prevezmú jeho deti a na Kube sa im otvárajú lukratívne príležitosti. Vláda v Havane otvára kubánsku ekonomiku zahraničným investorom, avšak transformačné procesy tam neprebiehajú dosť svižne a ústretovo na vkus manažmentu The Trump Organization a partnerských kapitálových skupín. Prezident Raúl Castro uvoľňuje ventily opatrne, aby nevyvolal masové ožobračovanie a spoločenské otrasy zo šokovej terapie, akou prešlo pred dvoma desaťročiami napríklad jeľcinovské Rusko. Napína však mieru trpezlivosti stavebníckych a realitných kartelov a tie práve naznačili, ako vysoko siaha ich vplyv.