Terajšej ére drahých peňazí predchádzalo obdobie lacných peňazí, ktoré finančnému trhu dodávali centrálnej banky kvantitatívnym uvoľňovaním a devastačne nízkymi úrokovými sadzbami. Keďže peniaze boli lacné tak si ich požičiavali aj tí čo na ich splatenie nemali, čo sa ale netýkalo domácností keďže úvery sú založené nehnuteľnosťou, ale štátnych rozpočtov, ktoré ich nemajú založené ničím. V ich prípade sme sa stretli aj s tým, s čím máme aj my skúsenosti, keď sme emitovali štátne dlhopisy so záporným úrokom, čo znamenalo, že zahraničný veriteľ platil nás ako dlžníka za to, že nám mohol peniaze požičať, čo veru nemalo žiadnu logiku. Na lacné peniaze treba dnes navždy zabudnúť o čom svedčí niekoľkonásobne vyššie úročenie hypoték ako aj niekoľkonásobne vyššie výnosy zo štátnych dlhopisov. Za tento stav sú zodpovedné menové politiky centrálnych bank, ale negatívne dôsledky si ponesú len a len úveroví dlžníci.
Rozpočtové deficity máme v norme
V eurozóne pred covidom platili rozpočtové deficitné kritéria stability eura, ktoré sme vždy plnili a síce deficit verejných financií do 3 percent a deficit verejného dlhu do 60 percent k HDP. Po covidovej ako aj energetickej kríze sa ich plnenie z objektívnych dôvodov zhoršilo, ale za minulý rok sme stále pod deficitnou čiarou, čo si však nemôže povedať väčšina členských štátov eurozóny a to ani v priemere. Pokiaľ ide o výšku verejného dlhu na občana sme na tom tiež dobre a síce za rok 2022 vykazuje Štatistický úrad dlh na osobu vo výške 10,7 tisíca eur, zatiaľ čo v Česku bol 14,3 tisíca eur, pritom v Luxemburgu s najvyššími priemerným mzdami bol dlh na osobu až 248,4 tisíca eur. Čo teda môžeme očakávať v úročení peňazí v najbližšom období bude závisieť len od menovej politiky ECB, ktorá na jednej strane tvrdí, že v sprísňovaní bude pokračovať, keďže sa jej nepáči vývoj jadrovej inflácie ale na druhej strane je tiež „vyplašená“ s krachmi niektorých amerických bank ako aj s poklesom akcií niektorých európskych bank, čo môže aktivitu vo zvyšovanie úrokov pribrzdiť z dôvodu, že ich ďalší rast môže ekonomiku dostať do recesie. Keď už spomínane úroky centrálnych bank, tak eurozóne sú 3,5 percenta, v Česku 7 percent, v Rusku 7,5 percenta a najviac v Brazílii s úrokom takmer 14 percent.
S infláciou sa budeme stretávať a trápiť
V poslednom období sa čoraz viac stretávame so skloňovaním recesie v jej rôznych formách ako „plytká, tvrdé pristátie, či hrboľatá“ čo je však vždy zlá správa pre zamestnanosť. Na jednej strane sa síce hovorí, že sa pribrzdí terajší tlak na zvyšovanie miezd, keďže ceny predovšetkým potravín nechcú klesnúť pod 10 percent, ale na druhej strane to môže vyvolať problémy so splácaním dlhov domácnosti, alebo čo je pre banky vždy to najhoršie a síce hromadné výbery vkladov, na ktoré by banky bez pomoci centrálnej banky nevedeli reagovať. Vo všeobecnosti sa v tomto roku očakávajú problémy na trhu s nehnuteľnosťami , keďže klesá ponuka nových bytov a ponúkané sú z dôvodu vyšších úrokových sadzieb pre väčšinu z nás už menej dostupné. V tejto súvislosti však treba pamätať, že na jeseň v tomto roku nás čakajú predčasné parlamentné voľby, po ktorých nová koaličná vláda s tými istými osobami nie je veru dôvod očakávať, že sa uskutočnia zásadné zmeny.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.