Le Figaro: Západné štáty by mali vystúpiť proti imperializmu Erdoğana

· Čas čítania: 4 min.
Foto: Le Figaro/Adem Altan/AFP

Turecko pod vedením prezidenta Erdoğana sa premenilo na nebezpečného „toxického“ geopolitického hráča, ktorý ohrozuje stabilitu nielen v regióne, ale aj na celom svete. Podobný názor čoraz častejšie vyjadrujú a na nepredvídateľnosť a zákernosť politiky Ankary poukazujú nielen mnohí európski a ázijskí, ale aj americkí politici a analytici. Najnovším príkladom je „opakovaná islamizácia“ chrámu Hagia Sofia.

Podľa mnohých odborníkov, Recep Tayyip Erdoğan takto podporuje mýtus o obnovení Osmanskej ríše, mieni eskalovať konflikt v regióne a uplatňuje agresívnu politiku voči kresťanom a európskym krajinám. Podobný názor zdieľajú aj autori článku vo francúzskom denníku Le Figaro – Charles de Meyer a Benjamin Blanchard, prezident a generálny riaditeľ spoločnosti „SOS Východní kresťania“.

Prízvukujú, že opakovaná islamizácia chrámu Hagia Sofia má zároveň politický, symbolický a náboženský význam. Recep Tayyip Erdoğan takto vykonštruoval novú provokáciu a výzvu, snaží sa vyvolať neistotu a chaos v Európe, na adresu ktorej stále posiela vyhrážky a urážky. Podľa autorov článku, likviduje dôležitý symbol prevažne civilného a nacionalistického Turecka, ktorý vytvoril Mustafa Kemal dit Atatürk, keď v roku 1934 rozhodol o tom, že bývalý chrám, ktorý v roku 1453, po dobytí Konštantínopolu Osmanmi, premenili na mešitu, má byť múzeom, otvoreným pre všetkým ľudí a stať sa súčasťou kultúrneho dedičstva celého ľudstva.

Likvidujúc toto dedičstvo, Erdoğan podporuje v jeho krajine silný mýtus o obnovení Osmanskej ríše. Za týmto účelom posilňuje moslimskú vieru na celom území krajiny. V zahraničnej politike sa prezentuje ako nepriateľ „šíriaceho sa islamofobského kresťanstva Európy“. Dlhšie obdobie Európa považovala Turecko za spoľahlivého partnera, ba dokonca za potenciálnu členskú krajinu EÚ, aj keď Turecko okupovalo Cyprus, členskú krajinu OSN, Európskej únie a NATO. Ale čo je ešte horšie, Turecko sa vracia k svojim dávnym snom, pravidelne ohrozujúc suverenitu susedných gréckych ostrovov,“ uvádzajú autori článku – https://www.lefigaro.fr/vox/religion/les-pays-occidentaux-doivent-tenir-tete-a-l-imperialisme-d-erdogan-20200810.

Poukazujú na to, že celé desaťročia Brusel vyčleňoval stovky miliónov eur na presadzovanie demokratických praktík v Turecku a prebudenie záujmu Ankary o obhajobu ľudských práv a zlepšenie postavenia žien. Tiež sa spoliehal na to, že sa Turecko bude podieľať na ochrane európskych hraníc. Ale celé toto obdobie, ako prízvukujú autori článku, Turecko šírilo „obchodný islam“. Stále sa pridržiavalo ideológie, ktorú šírili „bratia moslimovia“ a tureckí politici si obliekali európske obleky iba preto, aby sa mohli zaoberať biznisom a diplomaciou v Európe. „Bola to šaria s kravatou, ktorej sa tak tešili technokrati, ktorí sa domnievali, že európske peniaze neboli utratené nadarmo,“ prízvukujú autori článku.

Podotýkajú, že v Turecku nedošlo k žiadnemu progresu v oblasti ochrany ľudských práv a zlepšenia postavenia žien. „Takzvaný „partner“ Erdoğan stále tlačil na Európu a vydieral ju migrantmi. Turecký prezident povoľoval, keď to považoval za výhodné, aby tisíce nelegálnych prisťahovalcov, vrátane teroristov, prekročili hranice EÚ. Čo sa týka Cypru a Grécka, Turecko dnes podniká nové kroky, porušujúce ich suverenitu, aby posilnilo svoj vplyv na tomto bývalom osmanskom území,“ vysvetľujú autori článku.

Poukazujú na to, že zároveň s tým sa Turecko zamiešalo do konfliktu v Sýrii a mieni anektovať časť územia tejto krajiny, takmer celý sever, a zároveň zlikvidovať miestne kurdské obyvateľstvo. Turecká vláda tiež podporuje teroristické islamistické skupiny ako v Sýrii, tak aj v Európe. V Líbyi sa snaží obsadiť ropné náleziská. „Erdoğan dostal od Európy finančné prostriedky, ktoré potreboval. A môže začať realizovať svoju politiku. Sultán dal dole kravatu,“ smutne konštatujú Charles de Meyer a Benjamin Blanchard.

Podrobne komentujú situáciu s chrámom Hagia Sofia, poukazujú na porušovanie všetkých medzinárodných právnych a etických noriem Ankarou. Pripomenuli, že seriózny incident, ku ktorému došlo počas hliadkovania dvoch spojencov v NATO, potvrdzuje dôležitosť výziev, že sa treba vrátiť k bodom Sèvreskej zmluvy (Sèvreská zmluva je mierová zmluva a súčasť Parížskych predmestských zmlúv, bola podpísaná medzi štátmi Dohody a Osmanskou ríšou 10. augusta 1920 v meste Sèvres pri Paríži. Osmanská ríša sa v nej vzdala všetkých nárokov na neturecké územia.), aby sa zastavilo nezákonné konanie Turecka, ktoré autori článku označujú za „toxického geopolitického hráča, ktorý nebezpečne ohrozuje stabilitu v regióne a na celom svete.

V hre je časť našej krajiny, Francúzska. Okrem toho, všetko to súvisí aj s ochranou kresťanov, ktorí sa stávajú obeťami osmanských snov,“ prízvukujú na záver Charles de Meyer a Benjamin Blanchard.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj: Les pays occidentaux doivent tenir tête à l’impérialisme d’Erdogan, Le Figaro, 10.8.2020

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár