Minimálna mzda je sociálno-ekonomická kategória, ktorá teda hovorí o najnižšej zákonnej mesačnej mzde v prípade, že zamestnanec odpracuje zákonom stanovený mesačný fond pracovného času, či najnižšej hodinovej sadzbe, ktoré patria zamestnancovi na riadny pracovný pomer na dobu určitú, alebo neurčitú. Jej výšku sa tento krát podarilo medzi sociálnymi partnermi, ktorými teda sú vláda, zamestnávatelia a odborári pre budúci rok dohodnúť, čo sa v minulosti nestávalo. Či v tomto prípade môžeme hovoriť o legitimite schvaľovacieho procesu a určitej úrovni aj sociálneho dialógu, si počkajme. Pred jej účinnosťou nás čaká celý rad iných sociálnych opatrení, ktoré súvisia s negatívnymi dôsledkami zdražovania cien takmer všetkého, čo sa nepriaznivo dotkne života aj zamestnancov odmeňovaných minimálnou mzdou.
Produktivita práce za rastom miezd zaostáva
Sociálni partneri sa dohodli na minimálnej mesačnej mzde na budúci rok vo výške 700 eur a na hodinovej mzde 3,713 eur pri týždennom úväzku 40 hodín. Pre poriadok veci si pripomeňme, že za posledných 8 rokov sa však zvýšila o 84 percent, zatiaľ čo priemerná mzda v hospodárstve o 46 percent, ale produktivita práce len o 21 percent. Podľa Inštitútu finančnej politiky pri rezorte Ministerstva financií má zvyšovanie minimálnej mzdy negatívny dopad na zamestnanosť v chudobnejších regiónoch a tiež mladších a starších ročníkov. Jej vyšší rast ako tento krát o 54 eur predstavuje problém nájsť si zamestnanie pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. V našej ekonomike poberá minimálnu mzdu cca 110 tisíc zamestnancov, ktorí väčšinou pracujú v malých podnikoch. Na druhej strane treba povedať, že výška minimálnej mzdy by mala motivovať mladšie ročníky zvyšovať si svoju kvalifikáciu a tých starších pre odchod do dôchodku, čo môže viesť k rastu produktivity práce. Dôvodom prečo tento krát nedochádzalo k rozporuplným názorom na jej výšku bude očakávané zvyšovanie cien energií, potravín a teda vraj všetkého. Zvyšovanie úrokov na úvery sa ale zamestnancov s minimálnou mzdou nedotkne, keďže na ich čerpanie a teda aj splácanie nebudú spĺňať bankové kritéria. Iná vec však je, že Slovensko je krajina s regionálnymi rozdielmi pokiaľ ide o výšku priemernej mzdy, mierou nezamestnanosti, čo v tých najzaostalejších môže príliš vysoká minimálna mzdy skôr škodiť ako pomáhať. Či budeme výšku minimálnej mzdy chápať ako marketingovú kategóriu trhu práce predovšetkým v prospech vládnych politikov za ktorú sa získavajú voličské hlasy, ale aj v prospech príjmov verejných rozpočtov, však nebudeme špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.