Hybridná vojna Západu proti Ruskej federácii zmobilizovala jej občanov, aby sa zomkli okolo svojej hlavy štátu a prejavili jej v marcových prezidentských voľbách väčšiu dôveru než kedykoľvek predtým.
REKORDNÉ VÝSLEDKY I ÚČASŤ
Zatiaľ čo v roku 2000 získal nadpolovičných, ale pomerne málo presvedčivých 53 % odovzdaných hlasov, o štyri roky neskôr sa vyhupol nad 71 %. Už vtedy bol vojnovým prezidentom, keď Ruská federácia pacifikovala pod jeho vedením vzbúreneckých Čečencov a likvidovala ich vražedné teroristické skupiny. V marci 2012 kleslo volebné víťazstvo Putina na necelých 64 % i preto, že občania nepociťovali bezprostrednú hrozbu vojny. Akonáhle však vypukla na jar 2014 de facto občianska vojna na Ukrajine a Rusko začalo do nej vojensky zasahovať na Donbase, podporilo Putina v prezidentských voľbách 2018 opäť veľmi slušných 76,7 % zúčastnených voličov.
Priama predvlaňajšia ruská vojenská intervencia na Ukrajine prebúdza v Rusoch vlastenecké inštinkty ani nie tak úmerne tomu, ako ruské vojská postupujú či nepostupujú na bojiskách. Pomalé napredovanie, uviaznutie na frontových líniách a vlaňajšia ukrajinská protiofenzíva Putinovi na prestíži príliš nepridávali. Za tohtoročný vzostup preferencií môže Putin ďakovať americkému Pentagónu a skolektivizovaným tajným službám Západu, keď rozvinuli akcie na prenášanie vojny do ruského vnútrozemia. Páchanie sabotáži, bombových teroristických útokov a náletov bezpilotnými lietadlami na civilné objekty v Moskve, Petrohrade a v desiatkach iných ruských miest navodilo v Rusku atmosféru vojnového ohrozenia. Zhmotnila počiatočné pocity vzdialeného ohrozenia na interný strach vyplývajúci z vyvražďovania civilného obyvateľstva vnútri matušky Rossii. Západ tak oživil v celej Ruskej federácii vlastenecké povedomie v rozsahu, s akým nerátal.
Sedemdesiatjedenročný Vladimir Vladimirovič Putin zaujal v mysliach a srdciach úplnej väčšiny občianskej verejnosti postavenie otca vlasti, ktorá je napadnutá a treba ju brániť pod jeho autoritou a vedením. Rusko je prezidentská republika a hlave štátu prislúchajú rozsiahle kompetencie, ale i zodpovednosť za Ruskú federáciu ako celok.
Trojdňové voľby, ktoré prebiehali počas tretieho marcového víkendu, pritiahli k volebným urnám (fyzicky i elektronicky) rekordných 77,44 % zúčastnených voličov.
VLASTENECTVO VŠETKÝCH A VŠADE
Angloamerická plutokracia, ktorá sa pokúša obrať Rusko o jeho prírodné zdroje a rozkúskovať ho na vazalské štátiky, ostáva v týchto dňoch zarazená nad vysokou mierou podpory Putina v Moskve a v Petrohrade, dvoch metropolách považovaných za bašty západného liberalizmu. Žije v nich smotánka národa, samozvaná elita, pre ktorú je vlastenectvo v mierových časoch, keď sa veselo obchoduje a manželky, milenky a dcérenky vplyvných a bohatých si lietajú na nákupné výlety do Paríža, Milána a Londýna či na koncerty a diskotéky do Londýna, iba trápnym prežitkom. Za bežných okolností to má korozívny účinok na národné povedomie tohto segmentu obyvateľstva. Moskva má (vnútri svojich administratívnych hraníc) 13 miliónov obyvateľov a Petrohrad 5,6 milióna obyvateľov. Značný počet z nich tvoria Rusi, ktorí sú svetobežníkmi, a zdalo by sa, že mentálne i svetoobčanmi. Televízne reportáže z ulíc súčasnej Moskvy a Petrohradu prekvapujú západných divákov, a najmä diváčky pri pohľade na Rusky a ich odevnú kultúru, neraz prevyšujúcu úroveň bežnú v západných metropolách.
Moskovský a petrohradský elektorát zvykol v minulosti hlasovať za Putina v miere pod celoštátnym priemerom. Nálety ukrajinských dronov na ruské veľkomestá však mali účinok, ktorý podľa západných sociálnych inžinierov nemal nastať. Darmo si pretierajú neveriacky oči, pretože už aj Wikipédia, ktorú si redigujú podľa ľubovôle, potvrdzuje pravdivosť toho, čo bolo systematicky vykoreňované. Pravdivosť opakovaného poznania, že vlastenectvo je v Rusoch hlboko zakódované a žiadne západné kultúrne a civilizačné nánosy ho natrvalo neprekryjú. V porovnaní s celoštátnou podporou vo výške 87,28 % dalo v Moskve Putinovi svoje hlasy 85,13 % a v Petrohrade 81,65 % zúčastnených voličov.
Najviac sa za svojho prezidenta postavili Čečenci (98,99 %) a v prvej desiatke figurovali podľa očakávania obyvatelia Doneckej republiky, Luganskej republiky, Krymskej republiky, Záporožskej oblasti a Sevastopoľa, t. j. regiónov, ktoré sa odtrhli od Ukrajiny a pričlenili k svojej plnej spokojnosti k Ruskej federácii. Ako vidno, mnohoročné vymývanie mozgov protiruskými a protiputinovskými naratívmi sa tam ukázalo byť kontraproduktívnym.
AUTOR: Patrik Sloboda
