Keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kvalifikovala pred vyše troma rokmi (11. marca 2020) šírenie ochorenia COVID-19 za globálnu pandémiu, nechtiac zasadila svetovému turistickému ruchu tvrdý úder. Podmieňovanie cezhraničného pohybu predkladaním očkovacích preukazov, spočiatku tlačených a potom digitálnych, urýchlilo proces podrobovania obyvateľstva planéty digitálnej totalite.
Protipandemický despotizmus predstavoval len jednu z jej mnohorakých tvárí. Inou, ešte neľútostnejšou, sa stáva digitalizácia peňazí zavádzaním digitálnych mien vydávaných a spravovaných centrálnymi bankami. Svetová zdravotnícka organizácia prestáva byť hlavným nástrojom krutovlády a získava širší manévrovací priestor na striedanie uťahovania a uvoľňovania zvieracej kazajky protipandemického dirigizmu. To sa na prahu letnej dovolenkovej sezóny 2023 práve deje, k radosti miliónov Európanov rozbiehajúcich sa na dovolenky a prázdniny do všetkých kútov sveta.
Tlak, ktorý povolil
WHO odvolala 5. mája globálny stav núdze v súvislosti s covidovým ochorením, čím chtiac alebo nechtiac spomalila plnú digitalizáciu turistického ruchu, akú pretláča technokracia. Architekti technogénnej civilizácie totiž začali využívať od marca 2020 covidové protipandemické obmedzenia voľného pohybu na komplexnú prevýchovu populácie, aby si navykala na zámenu fyzického cestovania za virtuálne. Povolený rozsah klasickej turistiky zamýšľala prísne regulovať, obsahovo usmerňovať, emocionálne vyprázdňovať, elektronicky kontrolovať, nákladovo zdražovať a pozvoľne obmedzovať.
Tradičný turistický ruch mal byť zdecimovaný na zlomok svojej predcovidovej veľkosti utlmením masovej transkontinentálnej turistiky tromi taktickými spôsobmi kategórie vis maior: 1. epidémiami pandemického rozsahu, 2. prírodnými skazami existenčného významu, 3. vojnovými konfliktmi svetového dosahu.
Cenovo dostupná zahraničná turistika pre najpočetnejšiu demografickú skupinu Európanov, t. j. triedu pracujúcich, vytvorila pred štvrťstoročím prosperujúce odvetvie služieb turistického ruchu. Lacné letenky do blízkych i ďalekých krajín uspokojovali nielen túžby Európanov po východoázijskej, tichomorskej, africkej či juhoamerickej exotike, ale i Ázijčanov. Zo začiatku Japoncov a najnovšie Číňanov, ktorí si môžu plniť sny o návšteve Paríža, Ríma, Madridu a iných magnetov kultúrno-historického skanzenu, akým je západná a stredná Európa.
Masová turistika však odpudzuje privilegované spoločenské triedy, ktorým síce vyhovujú príjmy z investícií do turistického ruchu, ale zato im prekáža zástavba atraktívnych lokalít ubytovacími a zábavnými komplexmi. Návaly mnohomiliónových turistických davov z Číny a okolitej Ázie však znepokojili globálnu plutokraciu do takej miery, že dala podnet k umŕtvovaniu masovej turistiky. Covidová pandemická hystéria 2020 – 2022 jej prišla vhod. Demokratizácia, t. j. zľudovenie cestovania do zahraničia, mohlo byť vďaka covidu krajne obmedzené. Proti tzv. živelnému transkontinentálnemu turistickému ruchu začali už predtým vo veľkom brojiť nátlakové skupiny Zelenej agendy OSN o udržateľnom rozvoji. Ak by sme mali charakterizovať všetkých programových 17 cieľov Agendy 2030 jedným slovom, tak by ním bolo REGULOVANIE. V 21. storočí sa regulovanie všetkého vrátane turistického ruchu stalo parketou technokracie slúžiacej potrebám klimatického dogmatizmu.
Súbežné práskanie oboma bičmi (covidovým a klimatickým) nad masovou turistikou nedokázalo vyvolávať synergický zastrašujúci účinok dlhšie ako tri roky. Nadúmrtnosť v dôsledku napichania celosvetovo piatich miliárd osôb experimentálnymi vakcinačnými prípravkami vzbudila rozhorčenie občanov nad korumpovaním vedy a podriaďovaním sa národnoštátnych vlád bio-farmaceutickým kartelom. Tie zatrúbili na taktický ústup a nechali svoju slúžku, akou sa v 21. storočí stala Svetová zdravotnícka organizácia, odvolať stav núdze.
Uvoľnenie hodné využitia
Zahraničnému turistickému ruchu sa zablyslo na lepšie časy. Možno len prechodne, ale toho času rukolapne. Zelené klimatické doktrinárstvo nemá zatiaľ ešte k dispozícii také drastické represívne prostriedky ako WHO. Právne mechanizmy na okamžité zákazy masovej turistiky pod zámienkou smrtiacich účinkov nejakej klimatickej pohromy nie sú nateraz celosvetovo nastavené a odsúhlasené. Znamená to, že tohtoročnú letnú turistickú sezónu by mohol z menovaných troch činiteľov ochromiť azda len tretí, t. j. vojnový konflikt svetového dosahu.
AUTOR: Patrik Sloboda
