Týždeň po ničivej explózii v Bejrútskom prístave, pri ktorej zahynulo vyše 170 ľudí a tisíce bolo zranených, sa ukázalo, že predseda vlády Hassan Diab a prezident Michel Aoun boli informovaní odborníkmi v oblasti bezpečnosti o nebezpečenstve výbuchu v sklade už v júli. Nedošlo však k žiadnej reakcii. Je zrejmé, že neexistuje úrad, žiadna inštitúcia ani osoba, primárne zodpovedná za bezpečnosť skladu v prístave.
Medzitým rezignovala celá vláda pod vedením jej sunnitského predsedu Hassana Diaba, ktorý sa ujal úradu iba v januári 2020. Deň pred výbuchom minister zahraničných vecí Nassif Hitti oznámil svoju rezignáciu na protest proti nedostatku ochoty k reformám zo strany svojich kabinetných kolegov. Vláda však musela najskôr reagovať na nemenej explozívny tlak demonštrantov po katastrofe. Po minuloročným veľkým protestom proti drahým dodávkam energie, vysokým nákladom na telekomunikácie a verejný sektor, nevidela vláda dôvod na reformy a stiahla len plánované zvýšenie daní. V tom čase to pravdepodobne stačilo na upokojenie ľudí.
Tentoraz sú však obyvatelia Bejrútu priamo a existenčne zasiahnutý: najmenej 170 mŕtvych, tisíce zranených, takmer polovica Bejrútu bola zničená, okolo 100 000 domov už nie je obývateľných, 300 000 ľudí sa stalo cez noc bezdomovcami. Symbolicky celý libanonský politický systém explodoval s prístavom v Bejrúte.
Minulý týždeň sa medzinárodná konferencia darcov zaviazala poskytnúť krajine pomoc v núdzi 250 miliónov EUR. Libanon je závislý od stálej ponuky peňazí zvonka. V roku 2018 krajina potrebovala 20 miliárd dolárov (približne 17 miliárd EUR), aby udržala svoju ekonomiku v chode. Na darcovskej konferencii v Paríži mu prisľúbili 11 miliárd dolárov, táto finančná pomoc však bola spojená s reformami, ktoré sú ešte ďaleko. Verejný majetok je obmedzený na infraštruktúru a takmer neexistuje. Podporujú sa najmä súkromné investície a prostriedky smerujú predovšetkým k členom vládnucej elity. Zahraničné investície značne sťažuje korupcia, povinné licencie, zložité colné postupy, vysoké dane a poplatky.
Ekonomika Libanonu je financovaná predovšetkým z licenčných poplatkov za pozemky a nehnuteľnosti, ako aj z finančného trhu. Tieto odvetvia nevytvárajú dostatok pracovných miest. Najmä po roku 2000 prebiehali v Libanone rozsiahle projekty v oblasti infraštruktúry a nehnuteľností, najmä v Bejrúte. To viedlo k rýchlemu a trvalému zvyšovaniu cien nehnuteľností na bývanie. Vytvoriloto pracovné miesta len pre ľudí s nízkou kvalifikáciou zo zahraničia. Výrobné odvetvie, ako aj poľnohospodárstvo, boli úplne zanedbané – Libanon zostáva závislý od dovozu obilia napriek dostatku úrodných horských svahov na jeho pestovanie. Miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 40 percent. Od začiatku vojny v Sýrii, ktorá je hlavným ekonomickým partnerom Libanonu, sa už aj tak prepadnutá ekonomika štátu snaží o holé prežitie.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: Libanon nach der großen Explosion: Ist ein Neubeginn möglich? , rt.com, 14.8.2020
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.