V utorok 28.11.2023 Slovenský rozhlas 1 vysielal rozhovor so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Niektoré jeho vyhlásenia boli ironické a protislovenské. Nebol to iba môj subjektívny dojem, aj iný poslucháč mi to potvrdil. Tak som večer napísala k tomu pár slov a poslala som ich moderátorke Nore Gubkovej (list si prečítate nižšie).
Pre osvieženie pamäti posielam článok Juraja Buzalku z júna 2023.
V SME vyšiel arogantný, chrapúnsky, primitívny článok, ktorý atakuje slovenské korene, slovenské tradície a osobnosti. To je katastrofa. Dúfam, že niekto ako Anton Hrnko bude reagovať. Keď mal Rostas článok, v ktorom citoval našich národných buditeľov, Sybila na neho podal trestné oznámenie. A takýto „antropológ“ učí na vysokej škole???? Alebo to napísal na objednávku? Takýto ľudia dnes na univerzitách vychovávajú, lepšie povedané deformujú našu novú slovenskú inteligenciu!?
https://kultura.sme.sk/c/
RTVS – Slovenský rozhlas 1, 28. 11. 2023 od 13.00 do 14.00
Relácia Hosť Nory Gubkovej, rozhovor so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom
Rekcia poslucháčky Slovenského rozhlasu.
Na úvod anotácia ku knihe Postsedliaci.
Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave a
venuje sa témam spoločenských a kultúrnych zmien a politických hnutí. V knihe Postsedliaci:
Slovenský ľudový protest sa nemilosrdne pozerá na Slovákov, vecne a kriticky komentuje
naše ilúzie o sebe i naše utkvelé predstavy o fungovaní sveta. Kľúčové udalosti slovenských
dejín aj súčasného života glosuje s nadhľadom a oslobodzujúcim ostrovtipom. A kto sú
postsedliaci?
Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podľa toho
sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia
populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú
moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, aký kedy žili príslušníci ich rodokmeňa. A aj
tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia
doprosovať. Melancholicky smútia za svetom, ktorý nikdy nebol. Ich stratégiou prežitia je
nemať názor, teda pochopiteľná hra na istotu s cieľom udržať status quo – „len aby horšie
nebolo“. V tejto knihe Postsedliaci hľadáme spôsob, ako s nimi budovať spoločnú
pokrokársku záhradu.
Zdroj: https://www.martinus.sk/2615523-postsedliaci/kniha
I. Poznámky k anotácii:
Pred vypočutím rozhovoru s J. Buzalkom som si tú knihu chcela kúpiť, som zato, aby sme
poznali rôzne názory, ak kritické, aj ostrovtipné, ale po ňom a po prečítaní riadkov tu vyššie to
nie je možné.
1.
V anotácii ku knihe niekto (resp. autor) píše, že my Slováci sme často geopoliticky
popletení. Poznám veľa spoločensky a politicky aktívnych ľudí, veľa radových
spoluobčanov, mám veľkú rodinu, celý profesionálny život som pracovala medzi ľuďmi
a NIKDY by som si nedovolila povedať, že sme geopoliticky a ani inak poletení. Toto je
zbytočná invektíva, ktorá ani nezodpovedá realite.
2.
Vyznávame vidiecke hodnoty a „tradičné“ je v úvodzovkách. Aké vidiecke? To sú ktoré?
Chcel tým autor naznačiť, že myslí zaostalé? Hodnoty sú len JEDNY – najdôležitejšie sú
tradičné, vykryštalizované, spoločensky uznávané. Konkrétny rebríček hodnôt má každý
človek nastavený podľa seba, podľa svojho svedomia, vzdelania, hodnôt v rodine
a samozrejme ho ovplyvňuje to, aké hodnoty vyznáva, uznáva a podporuje spoločnosť,
v ktorej žije. Vidiek, neoddeliteľná súčasť nášho života, bez ohľadu na to či žijeme v meste
alebo v obci, je základňou života, dodáva v prvom rade potraviny a hodnoty na vidieku či
v meste – v čom je rozdiel? Všetci mladí ľudia od 14 rokov vyššie chodia u nás do miest na
stredné školy, na vysoké školy samozrejme tiež, veľká časť obyvateľov obcí chodí celý život
do práce do mesta, na veľké nákupy do mesta… u nás je to tak úzko bytostne prepojené, že aj
hodnotový svet je v podstate rovnaký. Autor tým tradičné možno myslel klasické zásady
našich predkov, ktoré sa aj súčasnému človeku dávajú ZA PRÍKLAD. Tradičné hodnoty ako
úcta k životu, úcta k človeku, úcta k rodine, láska k vlasti, láska k prírode… o tomto si autor
myslí, že ich ľudia považujú za „tradičné“? Ak áno, je to úplne v poriadku, ale bez irónie
a bez úvodzoviek.
3.
Názov Postsedliaci – moderátorka pani Nora Gubková sa v úvode rozhovoru spýtala, či sa má
cítiť urazená, že je podsedliačka. Áno, je v tom cítiť iróniu a tu konkrétne zacielenú na
Slovákov. No tento názov môže platiť v rámci Európy na všetko obyvateľstvo a v rámci celej
planéty Zem na veľmi veľkú časť jej obyvateľstva od nás po Japonsko.
II. Poznámky k rozhovoru:
Podľa tejto anotácie a podľa vyjadrení J. Buzalku k osobnosti a dielu velikána slovenského
národa Ľudovítovi Štúrovi sa už dal približne očakávať charakter rozhovoru. No aj napriek
tomu rozhovor prekvapil tým, aký bol plytký a popreplietaný sarkastickými poznámkami.
S každou odpoveďou hosťa by sa dalo polemizovať, ale vyberiem len pár pasáží.
1.
Hneď v úvode p. Gubková povedala, že „Zdravý sedliacky rozum“ je už len floskula. Je to
pravda? Každý človek, ktorý pozná slovenské porekadlá, príslovia a prirovnania vie, že sú to
múdre esenciálne vyjadrenia a v tomto prípade je to zaužívané označenie racionálneho
úsudku, založeného na dlhoročných praktických skúsenostiach. Používa sa to aj na
označenie prirodzenej inteligencie alebo keď sa človek rýchlo a správne rozhodne.
Netreba to ironizovať a pridávať k tomu nejakú negatívnu konotáciu.
2.
V uvedenej anotácii sa uvádza, že autor glosuje kľúčové udalosti slovenských dejín a
súčasnosti. Poslucháč si kládol otázku, či ich autor vôbec pozná. Nemusí, J. Buzalka nie je
historik, ale kľúčové udalosti by pri svojej profesii mal ovládať. V niektorých častiach
rozhovoru som mala pocit, akoby Slovensko bolo na Marse a malo nejaký osobitný historický
vývoj, odlišujúci sa z celkového historického vývoja na Zemi, napr.: „…keď sa ešte 2 – 3
generácie pred nami naši predkovia živili prácou svojich rúk…“ A v iných krajinách nie?
Slovensko je v srdci Európy a mohlo by slúžiť ako vzorová krajina pre študentov
histórie, krajina, kde prebehli všetky dejinotvorné procesy, ktoré boli v základoch
rovnaké od Anglicka po Turecko a v podstate všade na svete (keby sme to zobrali od praveku,
od jaskynného človeka, cez prvé formy ľudských spoločenstiev, formy poľnohospodárstva,
remeselnej výroby… až po vedu, priemysel, kultúru a architektúru súčasnosti). Predkovia
súčasných Francúzov, Nemcov, Poliakov… sa tiež živili prácou svojich rúk a dnes sa možno
50 % ľudí na planéte živí prácou svojich rúk. To je údel človeka, duševná a fyzická práca tu
vždy boli a budú.
Pokiaľ ide o vzťah mestá a vidiek, podsúva sa tu predstava, ako keby Slovensko bolo a je
LEN rurálna krajina (a samozrejme zaostalá). Aj tu je však vzťah veľmi vyvážený. Zájdem do
hlbokej histórie, keď už na území dnešného Slovenska existovali mestá. Voľne citujem zo
známych historických reálií a dostupných zdrojov:
V bronzovej dobe (3300 – 1200 p. n. l.) bolo územie dnešného Slovenska považované za
zbrojárske centrum celej barbarskej Európy (spracovanie kovov na špičkovej úrovni).
V katastri súčasnej východoslovenskej obce Nižná Myšľa bolo mohutné mocenské centrum
otomanskej kultúry, jednej z najvyspelejších kultúr európskeho praveku. Tamojšia akropola
predstavovala jedno z najvýznamnejších mocenských, obchodných a duchovných centier
vtedajšej strednej Európy. Známy časopis National Geographic ho nazval „slovenské
Mykény“. Sídlisko v Nižnej Myšli sa rozprestieralo na ploche 10 hektárov, teda na približne
takej ako vtedajšie Mykény.
Osada Zámeček v dnešnom Nitrianskom Hrádkku, časť Šurian, je tiež jedno z najstarších
pravekých miest v strednej Európe a má prívlastok „slovenská Trója“. Bolo to rozvinuté
remeselné a obchodné centrum v období cca 1650 – 1450 p. n. l.
Ešte dôležitejší bol Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch. Bola to najväčšia sídlisková
aglomerácia staršej bronzovej doby v celej Európe na ploche vyše 20 hektárov, teda oveľa
väčšia ako Mykény či Trója na území Grécka.
Pevnosť Myšia Hôrka pri Spišskom Štvrtku je najstaršie kamenné opevnenie a najstaršia
kamenná architektúra v Európe – tu môžeme hovoriť o najstaršom pravekom meste na
Slovensku, ktoré prekvitalo okolo r. 1500 p. n. l.
Teda nielen voľná prírodná krajina so zverou a kočovné národy – vývoj miest, osád a siete
hradísk je na území Slovenska kontinuálne doložený viac ako 3 000 rokov.
Zo Slovenska iné rozvinuté centrá získavali meď, zlato a zbrane. Bol to prvý zlatý vek Európy
a Slovensko, v tom čase križovatka obchodu a kultúry, v ňom zažilo svoj prvý civilizačný
vrchol, z ktorého ťažilo naše územie ešte veľmi dlho.
Keď sa posunieme o viac ako 2 tisícročia dopredu, treba spomenúť najstaršie slovenské mestá
Nitru, Bratislavu a Trenčín a celú sieť postupne vznikajúcich miest a dedín – rozvoj ľudských
sídel bol na území Slovenska presne taký, ako všade inde v Európe. Vidiek a mesto tvorili dva
vždy odlišné, ale organicky prepojené svety, to platí tiež všeobecne, nielen pre Slovensko. Aj
v tomto smere treba súčasných mladých ľudí vzdelávať správne, aby nedostávali nesprávne
historické fakty a neboli ovplyvnení názormi, že my sme LEN nejakí obyčajní sedliaci.
3.
Dolinný národ – priznám sa, takúto charakteristiku som ešte nikde v odbornej literatúre
nečítala a nikde nepočula. Dobre, stále sa učíme. Ak som dobre pochopila pána Buzalku, má
tézu, že na mentálny rozvoj slovenského národa pôsobilo, že obyvatelia žili v dolinách,
údoliach a s úctou vzhliadali hore, do výšin. Toto môže byť niekde a niekedy pravda –
historický a sociálny vývoj na planéte nikdy nebol rovnomerný. J. Buzalka tiež
pripomenul, že v minulosti sme boli charakterizovaní aj ako národ vrchárov a pastierov,
pretože to vyhovovalo komunistickej propagande. Je to pravda? Je to pravda stále bez ohľadu
na akúkoľvek propagandu. Karpaty a Alpy sú dve mohutné horstvá v Európe, Karpaty sa
tiahnu od Rumunska až po Ukrajinu a najvyššia časť Karpát sú Tatry, teda ozdoba a vrchol
Slovenska. Slováci nie sú teda LEN národ dolín, my máme aj úchvatné hory. Okrem Tatier je
tu niekoľko rozsiahlych pohorí. Aj v súčasnosti v propagácii Slovenska z pohľadu cestovného
ruchu sa zdôrazňuje pestrosť našej krajiny – na malom území máme skoncentrovaných veľa
krás, veľa kontrastov, aj doliny, roviny, aj horské masívy, teda veľmi ťažko možno prijať
tézu, že Slováci sú dolinný národ.
Veľká časť Slovenska je pokrytá vrchmi a v našom národnom kultúrnom dedičstve má
vrchárska a pastierska kultúra významné miesto.
Prehľad pohorí: https://slovenskapriroda.weblahko.sk/Slovenske-pohoria.html
4.
Vyhlásenia, že „Za komunizmu sa nededilo“ a „U nás nie je systém, ako sa venovať
majetku“. V prvom rade k pojmu komunizmus: dosť často to počuť v bežných debatách, ale
pán Buzalka je vedec, sociálny antropológ, mal by používať presné názvy. Pred 34 rokmi bola
v spoločnosti vedúcou silou KSČ a KSS, teda členovia strany boli komunisti a to môžeme
stále používať, to je reálny fakt, na tom sa nič nezmenilo. ALE zriadenie, ktoré tu bolo do r.
1989, bol socializmus. Komunizmus tu nikdy nebol. Naša republika to mala ešte aj v názve.
Ak chce niekto odpoveď, ako to bolo s dedením pred rokom 1989 a či v SR je teraz systém…,
nech si napríklad pozrie základnú právnu normu, ktorá tieto záležitosti upravuje, a to
Občiansky zákonník. Osobný majetok sa aj za socializmu, samozrejme, dedil.
5.
„Pseudokonzervatívci chcú trepať rodinu do ústavy.“ Ústavní právnici by na tento úkon
použili samozrejme iný, presný a správny termín, ale pán Buzalka možno tým
subštandardným vyjadrením chcel naznačiť svoj vzťah k rodine ako takej. Ústava je základný
zákon štátu a je nemysliteľné a nepredstaviteľné, aby v ústave otázky postavenia rodiny
neboli ošetrené. Teda my rodinu musíme „trepať“ do ústavy.
6.
Vidiek – jeho súčasný stav, aké formy hospodárenia družstvá, agrofarmy, súkromne
hospodáriaci poľnohospodári (je nepochopiteľné, ako sme mohli začať používať výraz
farmári) – to všetko na Slovensku funguje, ale niektoré vyjadrenia v tejto časti rozhovoru boli
dosť nepresné. Keď sa J. Buzalka venuje vinohradu, isto vie, že slovenské vinohradníctvo
a vinárstvo je na vysokej úrovni a napr. slovenské biele vína sú vysoko konkurencieschopné
a vyhrávajú ceny na medzinárodných výstavách. Aj toto stojí za zmienku. To, že by sa zišlo
poľnohospodárom upraviť systém dotácií, pomáhať im, aj potravinárom, to je jasné, ale to je
na iný rozhovor (napr. s ministrom PaRV). Ale keď už spomenul J. Buzalka zozelenanie
vidieka a akú má Slovensko víziu na najbližších 20 rokov, tak v rozhovore mohol byť
spomenutý Geen Deal, Zelený údel a nízkouhlíková stratégia, ktorá je spoločná pre všetky
štáty EÚ a tu máme my ako krajina veľmi malý manévrovací priestor. Môžeme len dúfať, že
v tejto oblasti bude môcť rozhodovať zdravý sedliacky rozum.
7.
Pokiaľ ide o vízie a prognózy, pani Gubková viackrát položila otázku smerujúcu k tomu, či p.
Buzalka sa nepustí do práce aj na tomto poli, na čo on odpovedal dobre.
Tu možno pripomenúť, že v SR pôsobí Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied
(https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=ins-org-ins&institute_no=31) a vytvárať prognózy, vízie
a modely vývoja je v prvom rade ich úloha. Úlohou vedcov, aj sociálnych antropológov, je
spracovávať seriózne vedecké podklady, s ktorými potom môžu pracovať iní, a teda aj
Prognostický ústav.
V Prievidzi 28. 11. 2023
Vaša poslucháčka
Autor: Sylvia Maliariková
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.