
Koronavírus otvoril otázky, ktoré sa až existenčne dotýkajú každého človeka. Od problému nelimitiovaného voľného trhu, cez otázku ochrany hraníc, potravinovej sebestačnosti až po riziká spojené s nedostatočnou investíciou štátu do zdravotníckych a iných verejných zariadení. Tieto témy boli predtým v mainstreame tabuizované a zamlčiavané. Konzumná generácia nadspotreby ich nepotrebovala riešiť.
O koronavíruse sa hovorí tiež ako o chorobe bohatých, ktorí v panike spustili chaotické, ba až protichodné opatrenia, meniace sa zo dňa na deň. Slovinský filozof Slavoj Žižek v tomto kontexte hovorí: „V skutočnosti nejde o to, že vláda medzi nás zasieva paniku, kontroluje nás a tak. Tí, ktorí nám vládnu, tiež majú paniku. Na toto nezabúdaj! Ak je niečo jasné zo všetkých týchto oficiálnych správ, pozri sa len na USA, všimni si tú zmes správ, čo si vzájomne odporujú. Nie je z toho jasné, že tí, čo majú moc, tie štátne orgány, že sú to práve oni, koho zachvátila panika? Oni vôbec nemajú situáciu pod kontrolou.“ A presne z tohto dôvodu sa aj „tí hore“ začínajú obávať občianskych nepokojov, revolúcii, destabilizácie. Dôsledky sú jasné: obmedzenie, špehovanie, represie a možná kriminalizácia. Aby sme nezostali iba na úrovni špekulácií, tak je dôležité pripomenúť, že v Taliansku už začali civilisti rabovať obchody z dôvodu samotného prežitia. Ďalším faktom je, že západné mocnosti spustili diskusiu o znárodňovaní, a to čisto z pragmatických dôvodov záchrany samotného kapitalizmu. Tak ako v roku 2008 naliali verejné investície do sanácii krízy, tak tomu bude aj po tejto kríze. Avšak balón, ktorý neustále praská, sa nedá lepiť donekonečna.
Ešte v marci 2019 publikoval Denník N článok o tom, že celá agenda potravinovej sebestačnosti je iba mýtus konšpirátorov a bláznov (zjednodušene pretlmočený naratív článku). 27. apríla 2020 vychádza v Pravde článok Potravinová sebestačnosť? Slovensko je zraniteľné, 15.4. na TA3 relácia Pandémia a potravinová sebestačnosť a 19. 4. v tom istom Denníku N článok Potravinová bezpečnosť a sebestačnosť – ako sme na tom. Dokonca aj denník SME vydáva článok Potravinári vítajú ambíciu vlády zvýšiť potravinovú sebestačnosť a ešte aj nová pravicová vláda chce vo svojom programovom vyhlásení potravinovú sebestačnosť posilniť. Penťácky Trend cituje šéfa poľnohospodárov: „Ak sa zavrú hranice, zemiakov máme na dva týždne.“ Hospodárske noviny píšu „Naša nádherná príroda nás živí – Potravinová sebestačnosť nie je len nejaká hipsterská móda, ale je to skutočná reálna vec!“ Kde sú všetky tie nekritické články o tom, že treba budovať voľný transnacionálny trh? Kde sú všetky tie vyjadrenia o tom, že potravinová sebestačnosť je v dobe kozmopolitných trhov iba mýtom separatistov, konšpirátorov a komunistov?
Ďalším obratom v médiách je otázka otvorených hraníc. Po vítačskej politike imigrantov a otvorených hraniciach sa zrazu začína hovoriť o kontrole, o bezpečnosti a ochrane suverenity, ba dokonca o posilnení vonkajších hraníc EÚ. Táto minca má však dve strany: na strane jednej je bezpečnosť pred vonkajšou hrozbou, na strane druhej upevňovanie kontroly nad vlastnými obyvateľmi.
No a do tretice sa opäť otvára otázka bezplatného zdravotníctva. To zdravotníctvo, ktoré ešte donedávna chceli predať Pente, zrazu potrebuje štátne dotácie. Tak napr. TA3 píše: Zdravotníctvo môže skolabovať aj finančne pre veľký výpadok; webnoviny píšu Slovenské zdravotníctvo potrebuje viac peňazí, HN online píše Rezort zdravotníctva potrebuje ďalšie peniaze. A dalo by sa pokračovať. Otázkou je, čo sa dialo doteraz? Doteraz zdravotníctvo peniaze nepotrebovalo? Až koronavírus otvoril tému podpory zdravotníctva, ktoré by malo byť absolútnou prioritou? Tézu „zdravie nie je tovar “ po roku 1989 nahradilo „zdravie je biznis“. Exemplárnym príkladom zlyhania zdravotníctva je voľno-trhová spoločnosť v Spojených štátoch amerických. V týchto časoch môžeme byť radi aj za to, že u nás vôbec nejaké verejné zdravotníctvo ešte máme, ako ďalší z „prežitkov“ toho „prehnitého socializmu“.
Tých tém je samozrejme viac. Ale či už je to otázka hraníc, zdravotníctva alebo sebestačnosti, ide o témy, na ktoré roky upozorňovali odborníci v alternatívnych médiách. Spisovali sa petície za obnovu potravinovej sebestačnosti, ktoré boli absolútne odignorované. Vyšlo X článkov o nedostatku zdrojov v zdravotníctve a X článkov o rizikách spojených s otvorenými hranicami. Všetko bolo zbytočné. A teraz, tie isté média, ktoré alternatívu ignorovali, otvárajú pokrytecky rovnaké témy a znova objavujú koleso. Mení sa paradigma, a toto je exemplárny príklad.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.