Marionetka nadnárodného kapitálu, ktorá oslnila Európu, Woodrow Wilson

Tagged With: , , , Add Comment

Sú po ňom pomenované ulice, námestia, parky, nemocnice a v Prahe sa tak dokonca volala Hlavná stanica, pred ktorou stojí jeho triapolmetrová bronzová socha. Dnes sa po ňom volá ulica medzi novou a starou budovou stanice. V oboch nástupníckych štátoch Československa je roztrúsených množstvo pamätníkov a hlavné mesto Slovenska sa pred sto rokmi takmer po ňom oficiálne pomenovalo. Nemeckej a maďarskej väčšine Prešpurákov sa po rozpade monarchie pripravované premenovanie ich starobylého mesta, známeho po stáročia ako Pressburg a Pozsony, na Bratislavu príliš nepáčilo. Mnohým sa celkom pozdávalo meno Wilsonovo Mesto či Wilsonov. Režisér Tomáš Mašín nakrútil pred štyrmi rokmi krimikomediálnu frašku Wilsonov o primátorovi, ktorý chcel pripojiť mesto k Spojeným štátom.
Zvelebovanie prezidenta Spojených štátov Woodrowa Wilsona dosahovalo za prvej Československej republiky taký rozsah, že takmer zatienilo uctievanie spoluzakladateľa a prvú hlavu spoločnej republiky Čechov a Slovákov. Profesor Tomáš Garrigue Masaryk vraj svoj americký náprotivok počas svojho pobytu v USA presvedčil o nevyhnutnosti vytvorenia samostatného štátu pre Čechov a Slovákov, a nie iba akéhosi ich autonómneho útvaru v hraniciach federalizovaného Rakúska-Uhorska, k čomu sa Wilson spočiatku prikláňal.
Nekorunovaný kráľ
V európskom kontexte sa pôvodným povolaním tiež profesor Thomas Woodrow Wilson oslavuje ako mierotvorca a spoluarchitekt nového usporiadania medzinárodných vzťahov. Vzdávanie vďaky tomuto – povedané moderným byrokratickým žargónom – certifikovanému humanistovi a šampiónovi demokracie podľa amerického vzoru nemá v týchto týždňoch konca kraja. Blíži sa sté výročie otvorenia Parížskej mierovej konferencie 18. januára 1919, na ktorej suchopárny právnik, historik a politológ zažiaril v postavení amerického prezidenta ako hviezda. Americká megadelegácia doslova obľahla palácový komplex vo Versailles. Mala tisíc tristo členov a početné expertné skupiny, aby nič neostalo náhode a žiadna z partnerských delegácií nemala navrch. Nechýbal v nej ani 16-členný výkvet propagandistov z čerstvo založeného Výboru pre verejné informácie a v jeho radoch Edward Bernays. Bol vtedy mladým mužom, z ktorého sa stával duchovný otec tvorby, a predovšetkým pretvárania verejnej mienky na oboch stranách Atlantiku.
Nadnárodné mocenské kruhy položili vďaka americkému prezidentovi Wilsonovi, ktorý na Parížskej mierovej konferencii horlivo presadzoval ich záujmy, bodku za historickou epochou imperiálneho usporiadania Európy 19. storočia. Mohutnosť americkej reprezentácie na čele s Woodrowom Wilsonom v porovnaní s ostatnými delegáciami vo Versailles predvádzala symboliku výmeny stráže a nástupu hegemóna na svetovú scénu. Z krviprelievania na bojiskách vystriedali vyčerpanú a vojnovými pôžičkami po uši zadlženú Veľkú Britániu na kapitánskom mostíku oveľa zdravšie, svalnatejšie a bohatšie Spojené štáty. Keby sa vo Versailles nedemontovalo monarchistické usporiadanie Európy, mohol sa Woodrow Wilson cítiť pri štipke zveličenia ako nekorunovaný imperátor transatlantického Západu.
Do istej miery sa tak aj cítil, pretože zdecimovaná a zruinovaná Európa mu ležala pri nohách. Ako sčítanému americkému intelektuálovi mu hlavou musela prebleskovať analógia s postavou márnivého monarchu z Andersenovej poviedky Cisárove nové šaty. Hoci bol z pohľadu reálnej moci iba nastrčenou figúrkou nadnárodných mocenských špičiek, nechal sa inscenovať do postavenia kráľa obklopeného tajomníkmi, pomocníkmi, radcami, pochlebovačmi a spoločenskou smotánkou, ktorá na početných ceremóniách v úžase obdivovala jeho symbolické nové šaty. Nik sa neodvážil skríknuť, že cisár je nahý. Svoju tragikomickú rolu osloboditeľa a záchrancu Európy zohral bezchybne do konca. Až po návrate domov herecky zlyhal, keď sa mu nepodarilo prehovoriť dvoranov, presnejšie členov amerického Kongresu, aby odhlasovali vstup USA do Spoločnosti národov. Trauma zo zahanbujúceho nevďaku mu zlomila srdce. Dostal porážku, čiastočne ochrnul, zatrpkol a až na sklonku života si začal nalievať čistého vína.
Autor: Patrik Sloboda
Mesačník Zem&Vek si môžete predplatiť na:

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-januar-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis