Maročan brutálne znásilnil tri dievčatá

Odkedy je v Maroku vojna? To isté platí aj pre Tunisko. Arabi zo severnej Afriky totiž stále častejšie žiadajú v Európe o azyl. A napodiv často úspešne.

Patria však aj k tým, ktorí páchajú trestnú činnosť. Napriek tomu sa ich príliv do Európy nezastavuje a deportácie sú minimálne.

K značne „obohacovaným“ európskym krajinám patrí aj Švajčiarsko. Neprekáža ani to, že nie je v EÚ. Postačia tamojší voliči, ktorí dlhodobo volia do čela krajiny nadšených „vítačov“.

Prípad násilného Maročana len dokazuje momentálnu situáciu.

Len pred niekoľkými rokmi brutálne zbil svojho nevlastného otca. Teraz je znovu súdený. „Rachid S.“ znásilnil tri dievčatá, z ktorých najmenej dve boli maloleté. Skutočnosť, že páchateľ nebol deportovaný už dávno, je zásluhou ľavicových páchateľov v justícii. Až 74 percent všetkých znásilnení vo Švajčiarsku je páchaných migrantmi.

Vlani Maročan zbil svojho nevlastného otca do krvi pred súdnou sieňou. 18-ročnému majstrovi bojových umení už hrozilo vyhostenie zo zeme.

Ideologicky infiltrovaná spravodlivosť však využila tzv. „klauzulu o utrpení“ a odmietla jeho vyhostenie zo zeme.

Maročan je osem mesiacov vo väzobnej väznici Waagdorf. Bazilejská prokuratúra vznáša proti migrantovi závažné obvinenia: niekoľkonásobné znásilnenie, sexuálne napadnutie, rovnako ako sexuálne akty s deťmi.

V júni 2020 brutálne znásilnil 15-ročné dievča v sociálno-vzdelávacej ubytovni, kde bol v tom čase ubytovaný. V rovnakej budove údajne znásilnil svoju expriateľku pred boxerským zápasom v septembri. Snažila sa brániť a slovne dala jasne najavo, že ju má nechať ísť. Podľa obete páchateľ jednoducho pokračoval takmer zvieracím spôsobom. Keď predstierala, že je v bezvedomí, povedal len: „Za minútu budem hotový.“ O mesiac neskôr chcela ísť obeť na večierok. Jej „priateľ“ Rachid S. bol však proti, a tak ju brutálne škrtil a dal jej facku.

Tretia obeť vtedy 18-ročného násilníka bola opäť neplnoletá. V auguste 2022 údajne nemilosrdne znásilnil 14-ročné dievča. Aj tentoraz sa dievča zúfalo bránilo fyzicky aj slovne. Ale bezvýsledne. Po brutálnom znásilnení sa Maročan uškrnul a spýtal sa, či ešte bola panna. Keď obeť odpovedala kladne, iba ľahostajne povedal, „že ju takto odpanil“.

Správanie Maročana je príznačné pre vzťahy medzi európskymi dievčatami a mladými arabskými mužmi. Prevládajúca ideologická doktrína spoločnosti ponecháva mladé dievčatá v úplnej nevedomosti o arabsko-islamských zvykoch a ich zaobchádzaní so ženami.

7 z 10 väzňov vo švajčiarskych väzniciach nemá švajčiarsky pas. Počet migrantov, ktorí sú už švajčiarskymi občanmi, takže v tejto štatistike nefigurujú, možno kvôli zahmlievaniu údajov iba odhadovať.

V kategórii znásilnení tvoria 74 % všetkých páchateľov cudzinci alebo migranti. Rastúca brutalita migrantov sa odohráva hlavne v mestách. Štvrtina všetkých žiakov vo Švajčiarskej konfederácii sú už deti žiadateľov o azyl a navštevujú prevažne mestské školy. Ale tieto zničujúce dôsledky výmeny obyvateľstva sú politickým vodcom úplne ľahostajné.

Jedným z dôvodov, prečo je mnoho trestných činov páchaných recidivistami, je takzvaná švajčiarska „klauzula o tvrdosti.“ V dobrých 50 percentách všetkých zločinov, ktoré by inak viedli k deportácii, ju ľavicovo liberálni sudcovia využívajú, a tak zaisťujú, aby násilní migranti zostali v krajine.

Aby upozornili na túto hrozbu pre miestnych Švajčiarov zo strany justície, vlasteneckí aktivisti nedávno zahájili kampaň „Bezpečné hranice – bezpečné ulice“, chcú tým upozorniť na obrovský podiel zahraničných zločincov.

Hlavnou požiadavkou je vypustenie klauzuly o utrpení a dôsledná deportácia všetkých migrantov, ktorí spáchali zločiny. Aby bolo možné v budúcnosti zaručiť bezpečnosť vo Švajčiarsku, najmä pre mladé ženy, je nevyhnutné zastavenie migrácie a sprísnenie bezpečnosti štátnych hraníc.