Jeho otec bol elektrotechnický inžinier, matka poštová úradníčka. V roku 1984 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas štúdia dostal ponuku študovať diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) v Sovietskom zväze. Štúdium tam dokončil v roku 1990. Rozšírila sa domnienka, že na titul nemal nárok, pretože podľa vtedajšieho zákona o vysokých školách sa absolventom zahraničných vysokých škôl priznával titul JUDr. iba do 9. mája 1990 a Šefčovič dostal záverečné vysvedčenie o skončení MGIMO až 13. júna 1990. V skutočnosti je rozhodujúci dátum absolvovania, nie dátum doručenia diplomu. Šefčovič tvrdí, že v lete 1989 ho prijali do Komunistickej strany Československa, no členskú legitimáciu už nedostal pre následnú zmenu režimu.
Od roku 1989 pracoval na ministerstve zahraničných vecí (MZV) v Prahe. Najprv ako stážista, od roku 1990 ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí ČSFR. V rokoch 1991 a 1992 bol 3. tajomník a konzul na veľvyslanectve v Zimbabwe, v roku 1992 2. tajomník a zástupca veľvyslanca v Kanade. Od roku 1993 pracoval na MZV v Bratislave, od roku 1995 na odbore krajín EÚ a NATO (najprv ako referent, od roku 1996 ako zástupca riaditeľa odboru). V roku 1997 sa stal zástupcom riaditeľa a v roku 1998 riaditeľom kancelárie ministra MZV. Od roku 1998 pôsobil ako zástupca vedúceho misie a radca v Misii SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a v roku 1999 bol veľvyslancom v Izraeli. V roku 2000 ukončil postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva na Univerzite Komenského v Bratislave a získal titul PhD. Po návrate na Slovensko v roku 2002 bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce MZV a v roku 2003 generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. V rokoch 2004 až 2009 pôsobil ako stály zástupca SR pri EÚ v Bruseli.
Po odstúpení Jána Figeľa sa od októbra 2009 do februára 2010 stal členom Európskej komisie (EK) zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Následne bol do roku 2014 podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Od roku 2014 bol podpredsedom EK zodpovedným za energetickú úniu. Ako viceprezident EÚ a eurokomisár pre energetiku zarábal podľa webu Plus 7 dní takmer 25 000 eur mesačne. V januári 2019 prijal ponuku strany Smer kandidovať za prezidenta republiky s jej finančnou podporou. „Koľko zubov má Maroš Šefčovič, pýtajú sa mnohí. A tak sme sa opýtali priamo kandidáta na prezidenta. Nasledoval smiech a odpoveď, ktorá nám vyrazila dych,“ pochválila sa Pluska 12. marca 2019 čerstvým úlovkom s tým, že Šefčovič sa možno vyzná v energetike a vo vysokoodborných témach, no v odpovedi na otázku, koľko má zubov, riadne prestrelil. „Tridsaťšesť ako obyčajný človek, ale niektorí ma podozrievajú, že viac,“ povedal. Omyl si uvedomil jeho štáb pri autorizácii prepisu, odpoveďou sa však bulvár blysol vo videu. Hoci v druhom kole zvíťazila Zuzana Čaputová, Šefčovič získal 752 403 hlasov. Na internete sa koncom januára 2023 šírilo upozornenie, že posledné prezidentské voľby vo Francúzsku, na Slovensku a v Česku dopadli percentuálne veľmi podobne. Vo Francúzsku to bolo 58,5 % pre Emmanuela Macrona a 41,5 % pre Marine Le Penovú. Na Slovensku 58,4 % pre Zuzanu Čaputovú a 41,6 % pre Maroša Šefčoviča. V Česku 58,3 % pre Petra Pavla a 41,7 % pre Andreja Babiša. „Neoliberálny kandidát, ktorý podporuje globálny kapitál a americké vojny, získa vždy so železnou zákonitosťou 58 percent a nejaké drobné. Či už je to Čaputová, Pavel, alebo Macron. A jeho súper získa vždy 41 a pol percenta. Pozrite sa na to. Keby si tie čísla vymysleli, nevyzeralo by to inak. Trafili sa trikrát skoro na desatinné čísla. A to všetko v čase, keď v ľuďoch rastú obavy z manipulácie volieb… Ale, samozrejme, toto celé je len ukrutná náhoda,“ okomentoval tému na sociálnej sieti Ľuboš Blaha. „V Českej republike sa žiadny softvér na sčítanie hlasov nepoužíva. Hlasy sa sčítajú vo volebných komisiách ručne… Na webe volby.cz sa možno preklikať aj k výsledkom za jednotlivé okrsky a je pravdepodobné, že veľká časť komisárov si skutočne skontroluje správnosť… Konšpiračné teórie ohľadom nejakého softvéru začali šíriť ľudia ako Pavel Zítko, Jana Peterková a ďalšie bizarné osobnosti dezinformačnej scény. Mali sa týkať softvéru na rozpoznávanie údajov na petíciách,“ okomentovala tému na sociálnej sieti policajná stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR. Vtedajší (a súčasný) kandidát na prezidenta Štefan Harabin následne viackrát upozornil, že Šefčovič bol podľa vlastných slov s výsledkom prezidentských volieb spokojný, lebo ako kandidát Smeru odstavil Harabina od postupu do druhého kola. Od decembra 2019 bol Šefčovič podpredsedom EK, vedenej Ursulou von der Leyenovou, zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
AUTOR: Karol Kardoš
