Marrákeš na dohľad, napätie stúpa

Tagged With: , , , Add Comment

S blížiacim sa termínom konferencie v marockom Marrákeši, na ktorej sa má prijať Globálny pakt OSN o riadenej migrácii, rastie vo viacerých európskych krajinách nervozita, či sa pripojiť, alebo nie. Tlak nadnárodných štruktúr na krajiny niekdajšieho tzv. socialistického tábora, ktoré prešli do iného tábora, do Európskej únie, aby migračný pakt OSN neodmietli, desivo stúpa. Obzvlášť na tie tzv. nové demokracie, v ktorých sa globalizátori môžu opierať o spriaznené politické špičky v parlamentoch, prípadne vo vnútri vládnych koalícií. Za ilustráciu otvorených i zákulisných vnútropolitických zrážok môže poslúžiť pobaltské Estónsko a stredoeurópske Slovinsko.

Podvolenie Estónska

V utorok oznámil estónsky ministerský predseda Jüri Ratas po stretnutí s prezidentkou Kersti Kaljulaidovou, že táto krajina, kde žije len čosi viac než milión obyvateľov, otočila a ku Globálnemu paktu OSN o migrácii sa napokon predsa len pripojí. Ako uviedla tlačová kancelária TASR, „estónska vláda pôvodneprijala 15. novembra stanovisko, podľa ktorého Tallinn k paktu OSN nepristúpi. Zatiaľ čo minister zahraničných vecí Sven Mikser presadzoval, aby sa Estónsko k paktu pripojilo, minister spravodlivosti Urmas Reinsalu, zastupujúci vo vládnucej koalícii konzervatívcov, pakt odmietal pre obavy, že môže byť zahrnutý do medzinárodného práva a obmedzovať schopnosť Estónska rozhodovať o vlastnej migračnej politike. Zmenu postoja zdôvodnil Ratas tým, že pakt v nedeľu podporil estónsky parlament a kabinet toto rozhodnutie akceptuje.

Ako vidno, konzervatívne sily vo vládnej koalícii nedokázali zabrániť ustúpeniu požiadavke nadnárodných mocenských kruhov na plné otvorenie hraníc riadenému miešaniu globálnej populácie. Mentalita Estóncov, ale aj Lotyšov a s nimi susediacich Litovcov, sa pritom vyznačuje rozštiepenosťou v národnom cítení. Novodobí sociálni inžinieri vedú tieto tri národy k svetoobčianstvu cez pôsobenie v spoločenskom živote, médiách, školstve, kultúre a v politike tak, aby v sebe odbúravali národné cítenie s jednou jedinou výnimkou: smú a majú ostávať krajnými nacionalistami vo vzťahu k Rusom a Rusku.

Komik slovinským premiérom

Povolené a usmerňované kanalizovanie národného povedomia v Slovinsku prebieha iných spôsobom. Tamojšou obdobou Rusov ako fackovacích panákov sú slovanské národy z niekdajšej Juhoslovanskej federácie, najmä Srbi a Chorváti. Globalistické vymývanie mozgov v malom dvojmiliónovom Slovinsku však naráža na povahové rysy obyvateľov tejto podalpskej krajiny. Sú rozvážnejší, uvážlivejší a menej temperamentní ako iné národy, čo obývajú Balkánsky polostrov. Historická príslušnosť k rakúsko-uhorskému duchovno-kultúrnemu okruhu z nich robí Stredoeurópanov a hodnotovo zbližuje s ostatnými Stredoeurópanmi. A tí sa teraz, na poslednú chvíľu, aktivizujú k odporu voči svojim eurohujerským elitám.

Slovinská politická scéna vykazuje podobnú schizmu v postojoch voči migračného paktu OSN ako v ostatných stredoeurópskych štátoch. Národ ako celok sa odmieta nechať dobrovoľne zaplaviť masami afro-ázijských votrelcov, ale donedávna tomu bolo inak. Inštinktívny strach a hrôza ho opanúva až v dôsledku migračného tsunami 2015. Dosť neskoro na to, aby otriasol mocenskou pyramídou budovanou na troskách Juhoslovanskej federácie v intenciách globalizačnej európskej integrácie.

V Slovinsku prebehli v júni predčasné parlamentné voľby, v ktorých posilnila pronárodná Slovinská demokratická strana (SDS) Janeza Janšu. Nie však natoľko, aby dokázala zostaviť koaličnú vládu. Necelých 25% získaných hlasov a 25 kresiel v 90-člennom Národnom zhromaždení z nej učinili neprehliadnuteľného tribúna odporu. Koaličnú probruselskú vládu zostavil komik Marjan Šarec. Prevažne televíznym zabávačstvom sa tento vyštudovaný herec aj živil, kým ho nedávno nepohltila vysoká politika. Prekvapil sám seba, keď vyhral pred ôsmymi rokmi volebný súboj o kreslo starostu mesta Kamnik. Pred štyrmi rokmi si založil stranu pomenovanú po sebe „Lista Marjana Šarca“, čiže „(Kandidátska) Listina Marjana Šarca“ (LMŠ). Pomohla mu zopakovať si volebné víťazstvo v Kamniku a dodala odvahu vstúpiť do vlaňajších prezidentských volieb. Získal takmer štvrtinu (24.76%) a v druhom kole až 46,91% odovzdaných hlasov. Veľa nechýbalo a tento vítač migrantov a slniečkár by sa bol stal hlavou štátu! V júnových parlamentných voľbách 2018 dostala jeho LMŠ síce len 12,60% hlasov. I to jej stačilo na umiestnenie na druhom mieste a na mohutnú podporu Bruselom živeného slniečkárskeho internacionalizmu. Pozliepal menšinovú koaličnú vládu, ktorá disponuje pri hlasovaniach tesnou väčšinou vďaka podpore poslancov ultra-vítačškej Ľavice.

Kto a ako sa zapíše do dejín?

Vláda v Ľubľane i parlament chcú vyhovieť svojim pánom v Bruseli a v OSN a vyslať 10. decembra doMarrákeša ministra zahraničia Mira Cerara. Tento bývalý ministerský predseda (18.IX.2014 – 13.IX.2018) sa Bruselu osvedčil ako stúpenec demografickej prestavby Európy. Preto vedie novopečenému predsedovi vlády Marjanovi Šarecovi rezort zahraničia. Ešte pred dvoma mesiacmi povzbudzoval svojho nominálneho šéfa pri kritike krajín Vyšehradskej štvorky za vybočovanie z kurzu udávaného Bruselom. Medzitým sa však voči migračnému paktu OSN postavilo aj Rakúsko a ďalšie krajiny. Lavíruje Švajčiarsko. Navyše, silnie odpor slovinskej verejnosti a odhodlanie pronárodnej parlamentnej opozície zabrániť pripojeniu sa Slovinska k tomuto osudovému historickému kapitulantstvu. 40-ročný slovinský premiér Marjan Šarec intenzívne zvažuje, ako sa chce zapísať do dejín štátu a národa. Probruselský portál euractiv.com síce zaradil 16. novembra Slovinsko na zoznam krajín, čo nevyšlú zástupcu do Marrákešu, ale definitívne to ešte nie je.

Zdá sa, že Ľubľana váha, čo je prejav odvahy a realizmu podložený vôľou národa i kalkuláciou, že Washington by pronárodnejšiu orientáciu podporil. Obzvlášť po tom, čo slovinská vláda vyšla Anglosasom v ústrety, keď vymenovala za náčelníka generálneho štábu slovinskej armády osobuvyštudovanú na londýnskej Royal College of Defence Studies a následne na King’s College University of London. Generálmajorka Alenka Ermencová sa oficiálne ujala funkcie 28. novembra a Anglosasi v nej nej získavajú potenciálneho spojenca v prípadnej kolízii záujmov NATO a pripravovaných autonómnych ozbrojených síl Európskej únie, o ktorých rečnia Berlín s Parížom.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis