Martin Babjak: Klasika vždy prežije, či už v hudbe alebo v sexuálnej orientácii

Tagged With: , , , , , Add Comment

Operný spevák Martin Babjak je predovšetkým umelec, do politiky alebo komentovania spoločenského diania sa veľmi nezapája. Len raz sa verejne vyjadril, keď pred referendom o rodine odsúdil adopcie detí homosexuálnymi pármi. Aj preto sme sa nazdávali, že by mohol byť s nami na rovnakej, alebo aspoň podobnej vlne. Nemýlili sme sa. I keď nie je typom bojovníka za spravodlivosť, dianie v súčasnom svete vníma veľmi citlivo.

Posledné roky vidíme veľký boom muzikálu. Predstavitelia muzikálov sa stávajú mediálne známymi tvárami, všade s nimi robia rozhovory. Nedostáva sa opera do úzadia?

To len tak vyzerá. Neviem, či v Bratislave to tak ľudia vnímajú, ale opera vo svete vôbec nie je v úzadí. To je žáner, ktorý ide paralelne so všetkými žánrami a má takisto obrovské publikum. Len opera je klasická hudba a možno hráči, ktorí hrajú klasickú hudbu, majú pocit, že celá klasika je v úzadí. Také sláčikové kvarteto sa nikde nepropaguje, o Varchalovcoch už nová generácia vôbec nevie. Komorné telesá sa nevedia tak uplatniť, pretože ich je veľa. Keď majú ísť niekam hrať a chcú aspoň minimálny honorár, lebo sú to profesionáli, povedia im, že ich je veľa. A oni majú pocit, že o tento žáner nie je záujem. Ale záujem ľudí tu je. Keď sú koncerty vážnej hudby, nielen v Bratislave, ale všade na Slovensku, príde ich veľa. Ale je pravda, že keď sa organizujú koncerty, je dobré, aby tam boli známe mená, niekto, koho ľudia poznajú.

Muzikál alebo populárna hudba je stále umenie. Čo hovoríte na fenomén tzv. youtuberov, keď sa mladí 18 – 19-roční ľudia nakrútia kamerou, v podstate trepú dve na tri, dajú to na YouTube a odrazu sú niektorí z nich slávni a zarábajú na internetovej reklame. Nie je to dehonestácia pojmu osobnosť?

Vnímam to skôr tak, že tomu nerozumieme, naša generácia. V Topoľčanoch učím mladých ľudí na súkromnej škole, skoro každý má v ruke mobil a stále do neho čumí. Kedysi ľudia v električke sedeli, rozprávali sa, pozerali von oknom alebo čítali noviny, bola tam ľudskejšia atmosféra. Teraz je každý sám s mobilom. Ale nekritizujem to, je taká doba, nedá sa nič robiť, je to vynález. Vždy, keď príde niečo nové, ľudia sa s tým chcú hrať. Horšie je, keď niekto dostane do rúk najnovší samopal. To už je o inom.

Iste, je smutné, keď výdobytky vedy, ktoré by mali ľudstvo niekam posúvať, ich degenerujú. No v podstate všetko sa zneužíva, ľudia majú tendenciu robiť z dobrých vecí aj zlé. Ako keď pozorujete deti na pieskovisku: chvíľu sa spolu hrajú, a potom sa trieskajú autíčkami po hlave. Ale keď to sledujete, poviete si: no tak to je, od neandertálcov sa nič nezmenilo. Môžeme si predstaviť, že aj v  jaskyni, kde žili, to medzi deťmi i dospelými bolo podobne. A odvtedy už uplynulo 40 000 rokov.

Náš šéfredaktor Tibor Eliot Rostas napísal jednu esej s názvom Neandertálci v stíhačkách.

No napríklad. Mám známych vojenských pilotov, tak som sa do toho prostredia občas dostal, prostredníctvom toho, čo rozprávajú. Viem od nich, že stíhačky, ktoré majú Rusi, Američania, Francúzi, sú také drahé stroje, že s nimi nemôžu ani rozpútať vážnejší konflikt, lebo by ich zničili. Takže už v modernej vojde nejde ani tak o ľudské životy ako o tie drahé stroje.

Tak preto asi Američania radšej zbombardujú Irak alebo Afganistan, lebo Afganci im lietadlá nezostrelia…

Tí im to nezostrelia. Keď im zostrelia stíhačku, odpisujú napríklad 60 miliónov dolárov. Ešte aj ten dron je strašne drahý, ani ten im nikto nesmie zostreliť. Pilotov už dneska majú dosť, ide hlavne o mašiny. Navyše pilot, keď je veľmi zle, sa katapultuje. No my si ani nevieme predstaviť, čo on – ak to prežije, musí znášať celý rok, ako ho vyšetrujú. To nie je len tak, „odfajčiť“ 60-miliónové lietadlo, tam sa stále rieši, či musel havarovať. Takže to sú také predražené hračky. Asi ste počuli starý vtip, že rozdiel medzi desaťročným chlapcom a dospelým mužom je len v cene hračky.

Keď pred pár rokmi na Slovensku prebiehalo referendum za rodinu, verejne ste ho podporili. Čo vás k tomu viedlo?

Áno, vtedy som vyhlásil, že neexistuje, aby mamička bola Jano a otec Jožo, asi tak som to myslel. Som proti tomu. Už zachádzajú ďaleko, keď si chcú adoptovať deti. Ako bude to decko vyrastať?

Zástancovia tohto trendu tvrdia, že pre vývoj dieťaťa je zdravšie byť v nejakej rodine, aj keby to mali byť dvaja chlapi, ako keby malo byť chúďa v detskom domove.

No aj vtedy som povedal, prečo sme taká smutná ľudská spoločnosť, že dávame deti do detských domovov? Dokonca vymysleli hniezdo záchrany. Veď to je strašné. Človek by si mal brať príklad od zvierat, zviera má mláďatá a vychová ich. Zvieratá majú výhodu, že to trvá len tri mesiace, a my to musíme robiť 20 rokov, niekedy celý život, tak to ľudí asi prestalo baviť. My ľudia sa tešíme, akí sme homo sapiens, no prečo má homo sapiens detské domovy? Prečo homo sapiens svoje deti, ktoré sa mu narodia, nevychová? Musím ich 20 rokov vychovávať, nebudem závidieť medveďovi alebo srnke, že to má za tri mesiace vybavené, však nie som medveď. Je rozdiel, keď sa deti narodia a rodičia sa im zabijú, to je tragédia. Dobre, o tie deti sa niekto bude starať. No keď homo sapiens zoberie svoje narodené dieťa, šľahne ho do detského domova, do hniezda záchrany, položil by som otázku: prečo je schopný spraviť to?

Autor: Marián Benka

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: https://www.zemavek-eshop.sk/

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis