Martin Klus je vyštudovaný po litológ. Na Univerzite Mateja Bela sa v rekordne mladom veku vypracoval na miesto prorektora pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou. V roku 2007 sa pokúsil o akademickú autorskú prvotinu, skriptá s názvom Verejná politika – Priestor, Efektívnosť, Nástroje, Nové výzvy, kde je kapitola 6 „mierne upravenou kópiou“ textu akademičky Kataríny Staroňovej v publikácii Manuál pre tvorbu verejnej politiky z roku 2002, vydanej think-tankom SGI pod vedením Miroslava Beblavého. Od roku 2010 čelí Klus obvineniu z plagiátorstva. Priznal, že forma „citovania“, ktorú zvolil (odkaz 50), mohla vyvolať pochybnosti. „Preto som sa autorom danej publikácie verejne ospravedlnil a stiahol celý zvyšok danej publikácie z verejnej distribúcie. Aj po rokoch ma táto chyba úprimne mrzí,“ uviedol a pripojil excelentný príklad „ačohentizmu“, ktorý inak transatlantisti prisudzujú svojim odporcom: „… pokiaľ rigorózna práca predsedu NR SR bola zlepencom z piatich učebníc, ktorý nemal záver a zoznam použitej literatúry, moje skriptá z roku 2007 majú 108 odkazov na bibliografickú orientáciu a 72 priamych odkazov na použitú literatúru v texte“.
V Banskej Bystrici ho viackrát zvolili za miestneho poslanca. V decembri 2014 vstúpil do Sulíkovej strany Sloboda a Solidarita (SaS). „Rozhodli za mňa občania v Banskej Bystrici, kde som výrazne vyhral komunálne voľby vo svojom obvode. Už som sa necítil dostatočne neutrálny vo vyjadreniach ako politológ, preto som sa rozhodol prijať ponuku od SaS. Túto stranu dlhšie sledujem, zaujala ma fantasticky pripraveným programom a považujem ju za stranu slušných ľudí,“ povedal. Vo volebnom období 2016 až 2020 bol poslancom NR SR. Je členom Rotary Clubu, ktorý v USA spoluzakladal slobodomurár. „Rotariáni, to sú najmä skvelí priatelia… ktorí nezištne pomáhajú na celom svete. Som hrdý, že som súčasťou tejto veľkej rodiny,“ zverejnil Klus na svojom profile v júni 2019. „O to viac si cením včerajšie ocenenie Paul Harris Fellow recognition za moje aktivity v klube a v rámci česko-slovenského dištriktu,“ citoval Klusa Hlavný denník. Ocenenie Paul Harris Fellow recognition pritom získava automaticky každý, kto venuje rotariánskej nadácii 1 000 dolárov.
Týždenník Plus 7 dní začiatkom októbra 2019 zverejnil, že Klus zarába mesačne viac ako 5 200 eur, no dvom pubertálnym dcéram prispieva dokopy len 230 eurami. Súd mu nariadil, aby sa spamätal, predtým totiž posielal na každú 250 eur. Takmer štyri roky predtým exmanželke Michaele napísal, že mu vypadol pedagogický príjem a peniaze potrebuje na predvolebnú kampaň. Po voľbách ako podpredseda parlamentného výboru pre európske záležitosti získal vysoký príjem, no jeho dcéry to údajne nepocítili. Dňa 9. októbra 2019 Klusa zvolili za predsedu poslaneckého klubu SaS, od 13. októbra bol ako prvý Slovák v Parlamentnom zhromaždení NATO podpredsedom podvýboru pre partnerské vzťahy aliancie. Zároveň ho 16. októbra zvolilo plénum NR SR ústavnou väčšinou za podpredsedu parlamentu po odchode Lucie Ďuriš Nicholsonovej do europarlamentu.
Od parlamentných volieb v roku 2020 do septembra 2022 bol Klus štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. V júni 2021 si ho napriek kauzám strana SaS na kongrese v Pezinku zvolila do svojej republikovej rady. Získal dokonca najviac hlasov z 26 kandidátov na osem miest po odídencoch okolo Galka a Nicholsonovej.
V novembri 2021 na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti v Bruseli Klus predstavil svoje radikálne „vakcinázory“, keď vyzval na zastavenie klamstiev o očkovaní. „Tie totiž, nepochybne, majú zásadný dosah na mieru zaočkovanosti na Slovensku… Sme svedkami silnej dezinformačnej lobby, čo je doslova alarmujúce,“ uviedol a požiadal eurokolegov o pomoc so zdieľaním osvedčených postupov na zvýšenie zaočkovanosti. Jeho výzvu podporili viacerí diplomati a podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Po publikovaní preprintu Is there a Link between the 2021 COVID-19 Vaccination Uptake in Europe and 2022 Excess All-Cause Mortality? sa však javí, že naopak Klus a jemu podobní o očkovaní šírili klamstvá, ktoré ľudí stáli ich životy.
Štvrť roka po bruselskom zasadnutí pohotovo „hodnotovo“ vhupol do problematiky ruskej vojenskej operácie na Ukrajine a s ňou súvisiacej cenzúry. „… kto by chcel nebodaj hovoriť o cenzúre, tomu jednoznačne odkazujem – toto nie sú a nikdy neboli skutočné médiá riadiace sa transparentným vlastníckym pozadím, novinárskymi pravidlami či elementárnou snahou informovať. Už roky sú to len obyčajné práčky peňazí a hlásne trúby neslobodných režimov… Ich odstavenie znamená BRÁNIŤ SA pred cielenou lžou, premyslenou manipuláciou a demokraciu ohrozujúcou propagandou… Očakávam, že podobný krok nastane už veľmi skoro aj u nás na Slovensku… Kandidátov na „vypnutie“ či dokonca postavenie pred orgány činné v trestnom konaní by bolo hneď niekoľko,“ fašizoval Klus a vychrlil priehrštie hashtagov vrátane #MrEuropa.
Pred rokom sa zapojil do diskusie o dezinformáciách formou videokonferencie v rámci podujatia Paris Cyber Summit. „… priblížil som partnerom, ako aj prítomným expertom z rôznych krajín sveta konkrétne kroky, ktoré robíme v snahe čeliť šíreniu dezinformácií či škodlivej propagandy a chrániť tak demokratické procesy pred vonkajšími zásahmi,“ pochválil sa znova s hashtagom #MrEuropa. Ocenil novú Bezpečnostnú stratégiu SR a Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám a informoval, že na rezortoch obrany a vnútra vznikli nové oddelenia pre riešenie týchto hrozieb, pričom vypomáha aj rezort diplomacie a úrad vlády. Za príkladnú euroiniciatívu na posilnenie zodpovednosti veľkých platforiem v boji proti škodlivému online obsahu považuje dohodu na Akte o digitálnych službách, ktorý má pomôcť aj pri zvládaní dezinformácií v politickej či zdravotnej oblasti a zaviesť „lepšie pravidlá pre ochranu slobody prejavu“.
AUTOR: Karol Kardoš
