Matovičov plán: Sedieť a čakať, kým nám Nemci dajú zarobiť

· Čas čítania: 2 min.

Igor Matovič na dnešnej tlačovej konferencii oznámil, že v pondelok vláda ohlási, ako a kedy sa budú otvárať ďalšie prevádzky. Dopredu už ale naznačil, aby sme s nejakým veľkým oživovaním obchodu nerátali. Podľa jeho slov by bolo nezodpovedné riskovať a príliš rýchlo štartovať sektor, ktorý aj tak tvorí len 2% HDP. Dôležitejší je boj proti „nepriateľovi, ktorý zabíja“ (k dnešnému dňu zabil na Slovensku až dvoch ľudí). Ekonomika je okrem toho závislá na exporte, teda na tom, ako sa spamätajú veľké krajiny. Volkswagen zavrel prevádzku nie z hygienických dôvodov, ale pre nedostatok odbytu. Matovič chce teda „zodpovedne pozorovať“, ako sa situácia vyvíja v Nemecku a ďalších pre nás kľúčových ekonomikách.

Namiesto toho by mohol radšej konštatovať niečo v tomto zmysle: Kríza ukázala, ako zúfalo je slovenská ekonomika závislá od zahraničia, poďme teda posilňovať našu sebestačnosť, oživujme poľnohospodárstvo a spracovanie potravín, podporujme slovenských výrobcov a odbyt domácich produktov. Jasné, stopercentnú sebestačnosť nedosiahneme, ale poďme tú ekonomiku už konečne viac diverzifikovať, čím okrem iného znížime riziká, ktoré nám hrozia nie z vírusovej, ale následnej ekonomickej krízy.

A význam obchodných prevádzkok, ktoré musia byť stále zatvorené, predsa nemožno merať ich podielom na DPH. Jednak slúžia zásobovaniu obyvateľstva, jednak vytvárajú určitú masu pracovných miest, jednak by sa mohli stať miestami odbytu napríklad pre domáce potraviny a miestne výrobky, ako súčasť lokálných ekonomík v jednotlivých regiónoch. A zahraničie? Ak nastane kríza automobilového priemyslu, tak po bratislavskom Volkswagene, či žilinskej Kii môžu ostať len prázdne haly. Matovič však skutočnosť, že sme extrémne závislí od zahraničného kapitálu a extrémne nesebestační, berie ako holý fakt, ako premisu, o ktorej sa nediskutuje. Je to priam prírodný zákon, ktorému sa môžeme len prispôsobiť, sedieť na zadku a čakať, kedy nám Nemci opäť dajú zarobiť. Aby sme mu však príliš neblížili – v tomto sa nijako neodlišuje od ostatných „štandardných“ politikov. Slovensko by však v týchto dňoch zúfalo potrebovalo skutočného štátnika.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár