Medicína, spiritualita a pseudospiritualita

· Čas čítania: 4 min.
Foto: Shutterstock

Ak sa chceme ZAOBERAŤ touto témou, musíme si hneď na začiatku uvedomiť, že ju určite nemožno vyčerpať na takom malom priestore. Niektorých základných problémov sa na tomto mieste môžeme dotknúť len celkom okrajovo.

Ide totiž o širokú interdisciplinárnu problematiku, pričom treba vziať do úvahy aj aktuálne dominantne senzuálne nastavenie západnej spoločnosti. To je čoraz menej v súlade s prírodnými zákonmi a snaží sa dokonca kodifikovať biologické nezmysly, ako napr. gendrovú ideológiu, rôzne deviácie a abnormity vrátane napr. juvenilnej justície a ďalšie prejavy toho, čo úhrnne možno charakterizovať ako bioidiotizmy, a následne devalvuje vzdelanie, odbornosť a v konečnom dôsledku degraduje aj sociálne nastavenie spoločnosti, ktorá stráca senzitivitu pre prirodzené biologické aj spirituálne zákonitosti. Na začiatok je vhodné zadefinovať samotný pojem spiritualita.

Spiritualita je definovaná ako životná prax, spôsob vnímania a osobného zaobchádzania s tým, čo človeka v rôznych rozmeroch presahuje. Inak povedané, ako „transcendentno“, teda „nadzmyselno“, čo znamená, že presahuje senzualizmus, ktorý považuje za jediný správny zdroj poznania zmyslové poznávanie (prostredníctvom zmyslových vnemov, javov a pocitov). Táto v podstate karteziánska deformácia a simplifikácia myslenia pretrváva u niektorých predstaviteľov vedy dodnes a vytvára živnú pôdu pre rôzne pseudoaktivity amatérov, či už sa tvária vedecky, alebo duchovne. Spiritualita teda začína tam, kde sa končí hmota ako kategória, nie ako matéria. To znamená, že do nej patria energie všetkého druhu a rovnako fyzikálne polia a iné prejavy hmoty. Nie je úlohou tohto zamyslenia zachádzať do detailov fyziky, to je vec odborníkov z danej vednej disciplíny. Všeobecne sa za vznik hmotnej kategórie považuje tzv. Big Bang, teda veľký tresk (tento pojem zaviedol v r. 1949 britský astronóm sir Frederick Hoyle), v ktorom vznikli základné atribúty hmoty – priestor, pohyb a čas. Dianie v rámci veľkého tresku viedlo a v konečnom dôsledku ešte aj vedie k formovaniu sveta v najširšom zmysle slova aj s jeho dynamikou. Veľmi zjednodušene možno povedať, že „spúšťačom“ tohto procesu musel byť „program“, ktorý tento proces nastavil a spustil. Ten musel existovať pred veľkým treskom a – logicky – tento stvoriteľský program nemôže byť materiálny, ale musí byť spirituálny. Na jednej strane spiritualita presahuje naše senzuálne determinanty a nie je uchopiteľná pre karteziánsky spôsob myslenia, ale na druhej strane je imanentnou súčasťou nášho vedomia, a to dokonca aj vtedy, keď ju „racionálne“ potláčame. Každá bytosť, a teda aj človek má v sebe transcendentný komponent, ktorý presahuje jej ratio, ale podstatným spôsobom ho ovplyvňuje, či už ju vnímame ako svedomie alebo „nadzmyselno“. Tak ako každý systém má svoju hierarchiu determinujúcu jeho existenciu, aj ľudská spoločnosť bez objektívnej hierarchie degeneruje. Najvyššou etážou tejto hierarchie je transcendentné dobro, láska, spravodlivosť a pod. presahujúce racionálne myslenie, ako aj naše ľudské zákony, ktoré sú často v príkrom rozpore so spirituálnymi zákonmi, čo nezriedka súvisí s úrovňou poznania. Týmito transcendentnými princípmi sa ľudská spoločnosť po celú svoju históriu všade na svete riadila, aj keď sa jej formálne prejavy v rôznych historických dobách aj v lokálnych podmienkach líšili. V európskej spoločnosti je hlboko zakorenená judaisticko-kresťanská spiritualita a jej nerešpektovanie vedie k rôznym deštrukčným a degradačným prejavom, ktorých sme dnes, bohužiaľ, svedkami. Bezbrehé liberálne tendencie založené na hrubom a simplexnom antropocentrizme, biologickej neznalosti, ignorujúce spirituálne hodnoty či hierarchiu, neakceptujúce či relativizujúce vedecké poznanie a odbornosť nevedú len k už spomenutým mocensky presadzovaným bioidiotizmom, ale aj k hlbokej deformácii hodnotového systému a ďalším sociálnym dôsledkom, vedúcim v konečnom dôsledku k degradácii spoločnosti.

Súčasné nastavenie spoločnosti vo vzťahu k spiritualite nie je príliš povzbudzujúce. Pri otázke na spirituálne nastavenie sa občas stretneme aj so zámenou pojmov a nepochopením podstaty spirituality. Istá časť ľudí tomuto pojmu nerozumie a zamieňa si ho napr. s návštevami divadiel či iných kultúrnych podujatí. No sú aj takí, ktorí pod týmto pojmom rozumejú meditácie často bez toho, aby tomuto pojmu rozumeli a vykladajú si ho po svojom, často veľmi vágne, lebo to považujú za formu relaxácie. Niektorí deklarujú vieru v dobro či „niečo“ medzi nebom a zemou.

Dokonca sa stane aj to, že na otázku, aký je zmysel ľudského života, odpovedajú aj tí starší tak, že sa nad tým ešte nikdy nezamysleli. Na druhej strane sú takí, ktorí deklarujú formálnu príslušnosť k určitému náboženstvu, ale duchovným hodnotám nevenujú výraznejšiu pozornosť alebo existencia „transcendentna“ nie je pre nich oporou v živote.

Autor: Gustáv Solár

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Autor je prezidentom Lekárskej spoločnosti naturálnej medicíny, Medzinárodnej spoločnosti naturálnej medicíny a odborným garantom Prvej kliniky akupunktúry a naturálnej medicíny G. Solára, s. r. o., v Šamoríne

 

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár