Metóda Overtonovho okna: ako v spoločnosti presadiť nemožné

Tagged With: , , Add Comment

Ľudstvo pokroku, ako nás označujú, absolútne prirodzene prijalo homosexuálov a ich subkultúru, spolu s ich tzv. právom na registrované partnerstvá, adopciu detí a obhajobu sexuálnej orientácie v materských a základných školách. Je nám vtĺkané, že ide o prirodzený priebeh vecí. Je to lož.

Klamstvá o prirodzenom priebehu (alebo vývoji) poprel americký sociológ Overton, ktorý popísal technológiu zmien spoločenských postojov k otázkam kedysi pre spoločnosť veľmi zásadných. Čítajte a pochopíte, akým spôsobom legalizujú zvrátenosti, homosexualitu a partnerstvá rovnakého pohlavia. S určitosťou si uvedomíte, že v Európe bude už v ďalších rokoch zavŕšená legalizácia pedofílie a incestu, ako mimochodom aj detská eutanázia. Čo ešte môžeme akceptovať v našom svete pomocou techniky, o ktorej píše Overton? Tá totiž funguje spoľahlivo.

Joseph P. Overton (1960-2003), bývalý viceprezident michiganského Centra Mackinac pre verejnú politiku, formuloval model pre zmenu reprezentácie témy na verejnosti a postupné tvarovanie občianskeho postoja. Naznačil proces, počas ktorého pre spoločnosť úplne cudzie myšlienky boli vynesené zo smetiska verejného opovrhnutia, oprášené a nakoniec legislatívne schválené. Podľa „Overtonovho okna“ existuje pre každú myšlienku alebo spoločenský problém tzv. okno možností. V rámci neho možno alebo nemožno o myšlienke ďalej diskutovať, otvorene ju podporovať, propagovať a snažiť sa ju ukotviť do zákona. Okno sa posúva zo štádia „nemysliteľného“, teda verejnej morálke úplne cudzieho a zavrhnutého, do štádia „aktuálnej politiky“, a tak sa stáva široko diskutovateľným, prijímaným verejným vedomím a utvrdeným v zákone.

Nejde o „brainwashing“ ako taký. Technika je omnoho subtílnejšia a delikátnejšia. Postupná systémová aplikácia je efektívna preto, že jej pomáha nenápadnosť pôsobenia na spoločnosť, ktorá sa stáva obeťou. Možno to ilustrovať na istom príklade, kedy začína verejnosť krok za krokom najprv s diskusiou o niečom neprijateľnom, neskôr to považuje za možné, vhodné a nakoniec sa s novým zákonom zmieri a kedysi nemysliteľné zaštíti.

Zvoľme si niečo absolútne nepredstaviteľné, napr. kanibalizmus, tj. ideu legalizovať právo občanov na pojedanie jednej osoby druhou. Je táto téma dostatočne šokujúca? Všetkým je jasné, že zatiaľ nie je možnosť propagácie kanibalizmu, pretože sa spoločnosť postaví proti. Nasledovná situácia znamená, že téma legalizácie kanibalizmu sa nachádza v nulovom štádiu „okna možností“ a podľa Overtonovej teórie ju možno označiť za „nemysliteľnú.“ Model nám ilustruje stav ako ono „nemysliteľné“ bude realizované, ak prejde všetkými potrebnými fázami „okien možností“ ešte raz. Overton popísal technológiu, ktorá umožňuje legalizovať akúkoľvek myšlienku, teda takú postupnosť činností a metód, ktorých realizácia vedie k požadovanému cieľu.

 1. krok – Nepríjemné a nemožné

Téma kanibalizmu je v spoločnosti zatiaľ neprijateľná a nesympatická. Uvažovať nad ňou nie je žiadané v médiách, ani v spoločnosti, teda je to jav nemysliteľný, absurdný a zakázaný. Aby sme uviedli vec do počiatočného pohybu Overtonovho okna, je nutné presunúť kanibalizmus zo sektoru radikálneho do oblasti možného. Predsa máme slobodu slova, tak prečo by sme nemohli pouvažovať a porozprávať sa práve o kanibalizme?

Študovať je dovolené všetko a takisto všetko môžu vedci skúmať. Tabuizované témy pre nich (takmer) neexistujú. Ak je možnosť, zvolá sa etnologické sympózium na tému „exotické rituály polynézskych domorodcov“ a v jeho priebehu sa bude diskutovať o histórii tejto témy, budú uskutočnené pokusy predstaviť si ju z vedeckého uhla pohľadu. A tým dostaneme o kanibalizme „hodnoverné informácie.“

 2. krok – Už nie tabu

Ako vidíme, o ľudožrútstve sa dá hovoriť vecne a pritom zostať v rámci vedeckej slušnosti. Overtonovo okno sa posunulo. Znamená to, že sa preskúmanie pozícií ukázalo zreteľne. Týmto bol zaistený posun od neprijateľného negatívneho postoja spoločnosti ku vzťahu o niečo pozitívnejšiemu.

Spoločne s pseudovedeckou debatou sa musí nevyhnutne objaviť nejaké „spoločenstvo radikálnych (nedobrých) kanibalov.“ Nebude vadiť, ak bude aktívne len na internete, lebo takých ľudožrútov si médiá určite všimnú a budú ich citovať v celom mainstreame. Ide o ďalšiu možnosť vyjadrenia. Navyše sú takéto obludné monštrá potrebné k tvorbe obrazu radikálnej hrozby a postavia ich proti inému strašidlu – „fašistom, vyzývajúcim likvidovať takýchto kanibalov.“ O hrozbách si však pohovoríme nižšie. Na začiatok stačí publikovať príbehy o tom, čo si myslia o jedení ľudského mäsa britskí a americkí vedci a nejaké ľudské beštie s inou úchylkou. Výsledkom prvého posunu Overtonovho „okna“ sa stalo, že absolútne neprijateľná téma bola uvedená do obehu, tabu sa odstránilo a jednoznačnosť problematiky bola zbúraná.

 3. krok – Použitie eufemizmu a precedens

Tu sa okno posúva ďalej a problematika kanibalizmu sa premiestňuje z radikálnej oblasti do pásma možného. V tomto štádiu sa pokračuje s citáciou „vedcov.“ Predsa sa nemôžeme otáčať chrbtom vedeckým znalostiam o ľudožrútoch! Každý, kto odmietne na túto tému diskutovať, musí byť ociachovaný ako „svätuškár“ alebo pokrytec. Takisto treba pre kanibalov vymyslieť miernejšie označenie. Tvorba eufemizmu, teda nahradenie nepríjemnej skutočnosti výrazom jemnejším je veľmi dôležitý moment a pre legalizáciu nemysliteľného nápadu je táto zámena nutná.

Pojem kanibalizmus už neexistuje. Je zmenený napr. na antropofágiu. Každopádne aj tento výraz bude čoskoro nahradený ešte raz, pretože aj táto značka bude považovaná za urážlivú. Cieľom vymýšľania nových pojmov je odviesť pozornosť od podstaty problémov, odtrhnúť formu slova od jeho obsahu a zbaviť sa ideologických odporcov. Kanibalizmus sa zmení na antropofágiu, a neskôr napr. na antropofíliu, podobne ako zločinec mení priezvisko a pas.

Súčasne s hrou na mená prebieha kreácia oporného precedensu – historického, mytologického, aktuálneho alebo len vymysleného, čo je však hlavné – legitímneho. Bude objavený alebo umelo vytvorený ako „dôkaz“ toho, že antropofília môže byť v podstate legalizovaná.

„Spomínate si na legendu o obetavej matke, ktorá napojila smädom umierajúce deti vlastnou krvou?“

„Pozrite na históriu antických bohov!“

„U Rimanov to bolo predsa normálne!“

„Tým viac u kresťanov je s antropofíliou všetko v úplnom poriadku! Dodnes rituálne pijú krv a jedia mäso svojho Boha. Z toho predsa kresťanskú cirkev neobviňujete?!“

Hlavnou úlohou tejto etapy je aspoň čiastočne vylúčiť jedenie ľudí z trestného postihu. Aspoň raz.

4. krok – Nielen možné, ale aj racionálne

Ako náhle je poskytnutý legitímny precedens, objavuje sa posun Overtonovho okna z možného na racionálne. Na tomto mieste je dosiahnutá fragmentácia problému.

 „Túžba je u ľudí geneticky zakódovaná, spočíva v ľudskej podstate.“

„Niekedy je nevyhnutné zjesť človeka, pretože existujú neprekonateľné okolnosti.“

„Predsa existujú ľudia, ktorí si želajú byť zjedení.“

„Antropofilovia sú provokovaní!“

„Zakázané ovocie je vždy sladké.“

„Slobodný človek má právo rozhodnúť sa, čo chce zjesť.“

„Neskrývajte informácie, nech každý vie kto je kto – antropofil alebo antropofób.“

„Je vôbec na atropofílii niečo škodlivého? Škodlivosť nebola dokázaná!“

Vo verejnom podvedomí sa umelo vytvorí „bojové pole“ a na oboch stranách sa nepochopiteľným spôsobom vynoria radikálni priaznivci a radikálni odporcovia ľudožrútstva. Skutoční nepriatelia, tj. normálni ľudia, ktorí nechcú byť ľahostajní k porušeniu tabu kanibalizmu, sa snažia dostať medzi radikálnych odporcov. Ich rola je mediálne popisovaná obrazom šialených psychopatov – agresívnych, fašizujúcich nepriateľov antropofágie, vyzývajúcich spáliť zaživa všetkých ľudožrútov, Židov, komunistov a černochov. Prítomnosť v médiách zaisťujú všetkým vymenovaným, okrem skutočných odporcov legalizácie.

Samotní antropofilovia (kanibali) zostávajú akoby vo vnútri „oblasti intelektu a vedy,“ odkiaľ so všetkým pátosom „zdravého rozumu a ľudskosti“ odsudzujú „fašizmus všetkého druhu.“ Pseudovedci a novinári v tomto bode dokazujú, že sa ľudstvo v priebehu svojej histórie čas od času pojedalo navzájom – a že je to nakoniec normálne. Teraz je možné tému antropofílie presunúť z oblasti racionálnej do kategórie populárnej. Overtonovo okno ide dopredu.

5. krok – Popularizácia a mainstreaming

Je nevyhnutné, aby popularizácia kanibalizmu bola podporená populárnym obsahom, vhodnými historickými a mytologickými osobnosťami a podľa možností i tými súčasnými, mediálnymi. Antropofília masívne preniká do aktuálnych správ a talkšou. Ľudia sú konzumovaní v nových filmoch, textoch piesní a videoklipoch. Jeden z trikov popularizácie znie „rozhliadni sa okolo seba!“

 „Čo ste netušili, že jeden známy skladateľ je antropofil?“

„Aj jeden známy poľský scenárista bol celý život antropofilom a dokonca bol za to stíhaný!“

„A koľko ich sedelo v blázinci! Koľko miliónov vyhnali a zbavili občianskych práv!“

„Mimochodom, ako sa vám páči nový klip Lady Gaga s názvom Eat me, baby?“

Prepracovaná téma sa v tejto fáze uvádza na každom kroku a následne sa nezávisle samoreprodukuje v masmédiách, šoubiznise a politike. Efektívnym spôsobom je viesť o probléme aktívne a prázdne rozhovory na úrovni informačných operátorov (novinárov, vedúcich televízneho vysielania, občianskych aktivistov). Tí samozrejme vylúčia z diskusie skutočných odborníkov. V okamihu, keď sa už všetci začnú nudiť a diskusia o danej téme zájde do slepej uličky, prichádza vybraný profesionál a hovorí: „Dámy a páni, v skutočnosti je všetko úplne inak. A nejde ani tak o to, ale o toto“ – a určuje medzitým smer a tendenciu, ktorá sa posúva spolu s oknom.

Pre ospravedlnenie zástancov legalizácie využívajú poľudšťovanie zločincov pomocou formovania ich pozitívneho obrazu, ktorý nemá nič spoločné s charakteristikou zločinca.

 „Sú to tvoriví ľudia. Zjedol svoju manželku. No a čo?“

„Oni skutočne milujú svoje obete. Jesť, znamená milovať!“

„U antropofilov je zvýšené IQ, v ostatnom dodržujú prísnu morálku.“

„Antropofili sú sami obeťou. Život ich k tomu donútil.“

„Vychovali ich tak.“

Budeme vám rozprávať tragický príbeh lásky! Chcel ju zjesť! Ona chcela to isté! Kto sme my, aby sme ich súdili? Možno je to láska! Kto ste vy, aby ste stáli v ceste láske?!

6. krok – Z populárnej sféry do politiky

Presúvame sa k šiestemu kroku pohybu Overtonovho okna. Téma je pripravená na možnosť prejsť do aktuálneho politického diania. Začína príprava legislatívneho rámca. Lobistické skupiny sa vo vláde konsolidujú a vystupujú z tieňa. Sú publikované sociologické prieskumy, preukazujúce údajne vysoké percento zástancov legalizácie kanibalizmu. Politici začínajú s pokusom verejne sa vyjadriť na tému zákonodarného ukotvenia. Do verejného vedomia zavádzajú novú dogmu „zákaz pojedania ľudí je zakázaný.“ Ide o typický rukopis liberalizmu – tolerancia všetkého, ale zároveň zákaz tabu, zákaz nápravy a zákaz varovaní pred devastáciou spoločnosti.

Verejnosť je v priebehu poslednej fázy pohybu okna zlomená. Najaktívnejšia časť bude ešte v kladení odporu proti legislatívnemu ukotveniu (ešte nedávno nepredstaviteľného) pokračovať. Celkovo je však spoločnosť zlomená a kapituluje. Sú prijaté zákony a zmenené (zničené) normy ľudskej existencie. Ďalej sa táto problematika nevyhnutne prevezme do učebníc základných škôl a hravých foriem materských škôlok. To znamená, že nasledujúce pokolenie všeobecne vyrastie bez šance na prežitie. Tak to bolo s legalizáciou homosexuality a pred našimi zrakmi teraz Európa legalizuje incest a detskú eutanáziu.

Efekt technológie

Najľahšie sa okno popísané Overtonom posúva v tolerantnom, ľahostajnom prostredí. Teda v spoločnosti, ktorá nemá žiadne ideály alebo morálne princípy a v dôsledku toho jasnú definíciu dobra a zla.

Chceli by ste si pohovoriť o tom, že vaša matka je prostitútka? Chcete o tom napísať do časopisu? Zaspievať pieseň? Alebo nakoniec dokázať, že byť prostitútkou je normálne a dokonca dôležité? Práve to je vyššie popísaná technika. Opiera sa o povolenie všetkého. Neexistuje tabu. Neexistuje nič sväté, ani posvätné a samotná diskusia o tom je zakázaná. To všetko už nemáme. A čo máme? Existuje takzvaná „sloboda slova,“ ktorá bola zmenená na slobodu straty ľudskosti. Pred našimi zrakmi postupne odstraňujú rámce, ohraničujúce spoločnosť od priepasti sebadeštrukcie. Dnes je už cesta otvorená. Myslíš si, že sám nie si schopný zmeniť nič? Máš úplnú pravdu. Osobne si však povinný zostať človekom a človek dokáže nájsť riešenie akéhokoľvek problému. Čo nezmôže jeden, urobia ľudia, ktorí sú spojení spoločnou myšlienkou. Rozhliadnite sa okolo seba.

Zdroj: Technológia ničenia; preklad z portálu zuhel.livejournal.com, 14.1.2014 (české preklady sa tiež objavili na stránkach Zvedavec.org, Protiproud.cz a Lifenews.sk)

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

& Časopis