Bankový sektor na Slovensku obstál v rámci eurozóny v záťažových testov, čo dokumentuje za prvý polrok odvodom dane z príjmu a bankovej dani vo výške 311 milióna eur. Koľko zaplatili aj zamestnanci bank daň a odvody z príjmu by nám vedeli povedať príslušné inštitúcie, čo nepotrebujeme. V roku 2024 mali banky na Slovensku zisk 1.01 miliardy eur, v tomto roku očakávajú o niečo viac napriek tomu sú „nespokojné“ z viacerých dôvodov. V rámci EÚ ale aj v rámci niektorých iných sektorov majú najnižšiu rentabilitu, ktorá sa počíta ako pomer zisku k ostaným bankovým údajom, čo je vraj dôvod prečo na slovenskom trhu klesá počet bank, čo je vraj jeden z dôvodov, prečo si môžu „dovoliť“ znižovať úroky na vklady a zvyšovať úroky na hypotéky a podnikateľské úvery, keďže podľa ich názoru im chýba konkurencia? Na pokles počtu bank má vplyv aj digitalizácia bankových operácii, z dôvodu čoho klienti bank už nepotrebujú chodiť k „bankovej priehradke“, väčšinu bankových služieb si vybavujú cez počítačovú alebo mobilovú komunikáciu.
Trh s peniazmi ovládajú banky ako veritelia dlhov
V plánovanej ale aj v trhovej ekonomike majú sporiteľné, banky a stavebné sporiteľné nezastupiteľné miesto a z dôvodu, že trhové ekonomiky sú všadiaľ stratové aj nezastupiteľné miesto pri financovaní štátneho dlhu na ktorom vždy si vedeli aj dobre „zarobiť“, keďže kupovaním emitovaných štátnych dlhopisov, ktoré sú z hľadiska rizikovosti pokladané za bezpečné, nikdy neutrpeli stratu. Keďže v našom prípade ide o dcéry zahraničných bank, nebudeme špekulovať ako sa zdaňujú ich zisky a kde sa investujú dividendy zahraničných majiteľov. Situácia v zadlženosti väčšiny štátnych rozpočtov je dnes taká, že trh štátnych dlhopisov sa mení v neprospech dlžníka a v prospech veriteľa, čo sú dnes banky ktoré dnes na splácaných výnosov si dokáže poriadne „zarobiť“. Či to je dôvod prečo na vkladoch máme nízke a na úveroch vysoké úroky, nešpekulujeme, ale napokon aj samé banky to priznávajú. Za nepríslušnú treba pokladať „vyhrážku“ že keď nebudú banky, nebude „nikto“ , kto by peniaze požičal domácnostiam, firmám ale napokon ani štátu. Len aby sa nestalo, že len zavedením amerických colných sadzieb, bude mať americká fiškálna politika toľko na účtoch peňazí, že na financovanie dlhovej služby už nebude potrebovať bankové úverové peniaze.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.