Americký prezident D.Trump pokladá jeho telefonát ruskému prezidentovi za začiatok jeho predvolebného sľubu začať hneď po jeho zvolení mierové rozhovory o ukončení Rusko-ukrajinského konfliktu, na závery ktorých sa čaká na celom svete s obavou. Niečo už naznačila Mníchovská bezpečnostná konferencia, po ktorej sa americkí a ruskí vyjednávači stretnú v Saudskej Arábii bez účasti zástupcov z Európy a Ukrajiny vraj z dôvodu, že európski politici majú záujem aby vojna pokračovala. Je známe vyhlásenie Ukrajiny, ktorá neuzná akékoľvek závery bez jej účasti a tak budeme zvedaví „kto si na čo trúfa“ Je známe aj stanovisko šéfky Európskej komisie, ktorý tvrdí, že „Európska bezpečnosť je dnes zlomovom bode“, s čím budeme súhlasiť a tak len čakáme ako rozhovory medzi prezidentmi Ruska a USA dopadnú, keďže tie budú mať zásadný vplyv aj na fungovanie globálnej ekonomiky.
Zavedené cla najviac pocíti slovenský priemysel
Je známe, že americká administratíva už stihla udeliť prvé clá voči Mexiku a Kanade vo výške 25 percent a voči Číne zatiaľ len 10 percent a naznačuje že ďalším v poradí sú krajiny EÚ vrátane Slovenska. Dôvodom podľa jeho je len potreba kompenzovať americký obchodný deficit, čo napokon bude platiť aj voči Európe ktorá vykazuje voči USA obchodný prebytok, čo ale platí aj pre Slovensko. Dôsledkom obchodných ciel totiž je, že americké výrobky budú na americkom trhu drahšie a keď sa budú kupovať, clo sa odvedie do amerického štátneho rozpočtu a keď sa nebudú kupovať, tým sa podporí len domáca výroba. Ako budú reagovať dotknuté štáty nebudeme špekulovať, predbežne hovoria o reciprocite, čo nie je nič iné ako obchodná vojna. Ak sa USA rozhodne zaviesť clá voči EÚ, Slovensku sa to dotkne asi najviac keďže v štruktúre nášho vývozu dominuje vývoz automobilov, ktoré doma zamestnávajú okolo 70 tisíc zamestnancov. Samozrejme, že veľa bude závisieť od percenta ciel, ale vyššie ako 10 percent výrazne auta predraží so všetkými dôsledkami na ich cenu a predaj a teda na makroekonomické ukazovatele, ktoré sa vlani vyvíjali priaznivo. Slovenský export do USA má cenu okolo 5 miliárd eur ročne. A tak právom očakávame, ako rokovanie o podmienkach skončenia vojnového konfliktu dopadnú a či budú mať aj vplyv na colnú politiku americkej administratívne, si počkajme
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.