V predchádzajúcom článku sme o druhu motýľa monarcha sťahovavý (Danaus plexippus) napísali relatívne veľa. Dotkli sme sa jeho neuveriteľných orientačných schopností. Na upresnenie prinášame doplňujúce fakty o jeho každoročnej migrácii, ktorá je unikátnym a prekvapivým javom. Je jediným známym motýľom, ktorý uskutočňuje tzv. „dvojcestnú“ migráciu. Migruje teda „štandardne“ ako sťahovavé vtáky. Na rozdiel od iných motýľov, ktoré prezimujú ako larvy, kukly alebo dospelé jedince, nedokáže monarcha prežiť zimu v severných oblastiach Ameriky. Na základe (akýchsi) podnetov okolitého prostredia motýle monarchu sťahovavého „vedia“, kedy je čas pobrať sa na juh. Využívajú vzdušné prúdy a teplotné rozdiely na to, aby prekonali veľmi dlhé vzdialenosti. Udáva sa, že niektoré jedince preletia na ceste do svojej zimnej rezidencie až 5 000 km. Aj pri migrácii monarchu sťahovavého môžeme pozorovať dva prúdy. Motýle z východnej časti Severnej Ameriky putujú prezimovať do vrchov Sierra Madre v Mexiku, motýle zo západnej časti Severnej Ameriky (Skalnaté vrchy) sa na zimu sťahujú do Kalifornie na pobrežie Tichého oceána blízko Santa Cruz a San Diega. Mikroklimatické podmienky sú tu veľmi podobné ako v strednom Mexiku. Pochopiteľne, táto trasa je kratšia ako tá do Mexika. Motýle letia len cez deň, v noci odpočívajú v akýchsi hniezdach, ktoré vyhľadávajú počas putovania. Zistilo sa, že lokality týchto „nočných hniezd“ sú konštantné. Inými slovami, počas putovaní, ktoré trvajú už milióny(?) rokov, sa prakticky nezmenili. Počas letu cez deň sa orientujú podľa magnetického poľa Zeme a podľa slnka. Senzory na orientáciu sa nachádzajú v ich očiach a tykadlách. V Mexiku motýle zimujú od októbra do konca marca, a to v 11 – 12 lokalitách v štátoch Mexiko a Michoacán v nadmorskej výške 2 400 až 3 600 metrov. Mikroklíma (hlavne vlhkosť) v oyamelových lesoch (Abies religiosa) je pre ne priaznivá. Teplota sa tu v zime pohybuje medzi 0 °C a 15 °C. Kvôli zachovaniu teploty „na prežitie“ vytvárajú motýle druhu monarcha sťahovavý klastre – zoskupenia zložené z desiatok desaťtisícových kolónii, a to na jednom strome. Ak uvážime, že jeden motýľ má hmotnosť asi 1 gram, tak takáto záťaž stromu nie je malá.
Počas letnej sezóny žijú tieto motýle 2 – 5 týždňov. V tomto období sa pária a nakladú vajíčka. Stanú sa z nich húsenice, tie sa zmenia na kukly, z ktorých sa vyliahnu motýle. To je posledná generácia motýľov v tom roku. Stane sa na istý čas neplodnou (odborne sa to nazýva reprodukčná diapauza). Práve táto generácia migruje v miliónoch jedincov do Mexika, kde prezimuje. Motýle sa stanú vo februári a marci schopnými páriť sa a klásť vajíčka. Je to v čase, keď sa poberú späť na sever, „domov“. Doslova po ceste kladú vajíčka na glejovku (glejovka americká). Niektoré z jedincov, ktoré sa vyliahli ešte v Kanade a prezimovali v Mexiku, sa môžu dožiť až 9 mesiacov. Zhrňme si to – motýle monarchu sťahovavého majú počas leta až štyri generácie. Každá z nich putuje postupne ďalej na sever. Posledná, „letná“ generácia je tá, ktorá koncom leta odlieta na juh. Migračný celoročný kruh sa uzatvorí.
AUTOR: Ján Lakota
