Migrácia uvoľnená Erdoganom

· Čas čítania: 3 min.
foto: archív

Turci spustili novú migračnú vlnu

Keď sa koncom februára začali presúvať tisíce ilegálnych migrantov vo vnútri Turecka k hraniciam Grécka a Bulharska, vyvolali v Aténach a v Sofii vážne obavy z opakovania migračnej cunami z leta 2015. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan niekoľko dní zámerne nekomentoval zvýšený pohyb migrantov k vonkajším hraniciam schengenského priestoru. Až v posledný februárový deň sa nechal počuť, že Turecko otvorilo hranice. Poslancom vládnucej parlamentnej skupiny Strany spravodlivosti a rozvoja, ktorú pred dvadsiatimi rokmi spoluzakladal, to neskôr vysvetlil takto: „Kŕmili sme migrantov deväť rokov. Chcú odísť do Európy. Vždy som vravel (partnerom v Bruseli): ak mi nepomôžete niesť to bremeno (náklady na pobyt migrantov), otvoríme hranice. Mysleli, že žartujem. Otvoril som ich. Naši hostia teraz odchádzajú, nie sme povinní im v tom brániť. Okolo 150000 osôb sa vybralo do Grécka.“

Gréci a ich pud sebazáchovy

V Aténach si na prelome februára a marca s hrôzou uvedomili, že znásobenie počtu votrelcov, ktorí sa v predchádzajúcich týždňoch preplavovali z tureckého pobrežia na severoegejské ostrovy, bolo len predvojom blížiacej sa migračnej invázie na grécku pevninu. Ukázalo sa, že spravodajské údaje o kolónach autobusov, ktoré viezli tisíce utečencov na hranice s Gréckom a Bulharskom, bolo treba brať smrteľne vážne. Grécka pohraničná polícia upozorňovala, že hlavný nápor povedie na helénsku republiku, a nie Bulharsko. Dôvod bol prostý. Logistika presunu desiatok tisíc netrpezlivých a ťažko zvládnuteľných prevažne mladých mužov do Bulharska by bola oveľa náročnejšia než do Grécka. Bulharské silové zložky boli neporovnateľne lepšie vycvičené, organizované a motivované brániť štátne hranice než ich ekvivalenty v susednom Grécku. Bulharskí ochrancovia hraníc si zobrali poučenie z debaklu z roku 2015 a výrazne zvýšili akcieschopnosť na čiare. V tichosti zužitkovali aj ochotu civilného obyvateľstva stáť im po boku v prípadoch ohrozenia územnej zvrchovanosti republiky.

Grécku takéto odhodlanie chýbalo a hraničnú líniu na pevnine vnímalo optikou armády kalibrovanou na odveké vojenské súperenie s výbojným Tureckom. Probruselské grécke vlády ochotne prenechávali riešenie ilegálnej migrácie na vedenie Európskej únie a držali sa tzv. vítačskej metodiky Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex. V auguste 2015 sa vlády ujal ľavicovo-liberálny premiér Alexis Tsipras. Štátna pokladňa zívala prázdnotou, vláde chýbali rozpočtové zdroje a zanedbávala záväzky voči Frontexu. Brusel si niekoľkokrát pozval šéfa gréckej exekutívy na koberec za údajné technické a materiálne nedostatky pri registrovaní a ubytovaní ilegálnych migrantov. Nie však za to, že by im bránil vo vstupe.

Jeho následník na premiérskom poste vodca opozície Kyriakos Mitsotakis je príslušníkom politickej aristokracie. Jeho otec bol v rokoch 1990 – 1993 premiérom. Mladý Mitsotakis vystriedal Tsiprasa v júli 2019, keď vyhral voľby ako vodca konzervatívnej pravice. Nie je slniečkarsky, ani lokajsky probruselský. Prvý magisterský diplom získal na Stanfordskej a druhý na Harvardovej univerzite. Darilo sa mu ako investičnému bankárovi v Londýne i Aténach a požíva plnú dôveru angloamerického veľkokapitálu. Nepatrí medzi oduševnených stúpencov budovania európskeho superštátu a nekrčí sa pred eurokraciou. K migrácii sa stavia podobne ako najvyšší predstavitelia anglosaských krajín. Znamená to, že odmieta masový prílev nekvalifikovaných cudzozemcov. V tomto ohľade má bližšie k Donaldovi Trumpovi ako k novej šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár