MIKROPÔST – CESTA Z OBEZITY

Str. 72

NAMIESTO ZMYSLUPLNEJ TRADÍCIE PSYCHOHYGIENY A OPTIMALIZÁCIE HMOTNOSTI PÔSTOM SA V ZÁPADNOM, PREDTÝM KRESŤANSKOM SVETE ROZŠÍRIL SMRTEĽNÝ HRIECH MEGAOBŽERSTVA, VÝSTIŽNE STELESNENÝ GROTESKNÝMI „PIGÚRAMI“ POSTĽUDSTVA. PRITOM BY STAČILO NEJESŤ ŠESTNÁSŤ ČI ASPOŇ ŠTRNÁSŤ HODÍN VRÁTANE NOCI. PRECHODNÉ HLADOVANIE JE ZDRAVÉ NIELEN PRE DIABETIKOV. HLADUJME MÚDRO!

Už pred takmer desiatimi rokmi bolo publikované zistenie Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM), že diéta dvoch jedál denne „prekvapivo“ prospieva diabetikom druhého typu. Títo pacienti bývajú obézni a k svojej nemoci sa prejedli. Dovtedy sa odporúčalo, aby jedli v menších dávkach šesťkrát denne. V IKEM-e mali dve skupiny po 27 pacientov, dovedna teda 54 pacientov. Dodržiavali režim šiestich alebo dvoch jedál denne, po 12 týždňoch sa obidve skupiny vymenili. Obidva režimy mali podľa lekárky Hany Kahleovej z kliniky diabetológie pozitívne účinky na telesnú hmotnosť aj kontrolu krvného cukru, ale výraznejšie boli pri režime dvoch jedál denne. „V režime dvoch jedál denne pacienti za tri mesiace schudli viac, a to v priemere o 1,4 kilogramu než v režime šiestich jedál, zmenšil sa im aj obvod pása, v priemere o štyri centimetre,“ upresnila pre lidovky.cz. Zaviedla aj meranie obsahu tuku v pečeni, ten takisto viac klesol pri režime dvoch jedál denne. „Pri režime dvoch jedál denne sa zlepšila viac aj hodnota krvného cukru i hodnoty inzulínu a hormónu glukagónu, ktoré regulujú krvný cukor. Zvýšila sa aj citlivosť na inzulín. „Celkovo sa teda metabolické parametre zlepšili v obidvoch režimoch, ale pozitívne účinky boli výraznejšie pri dvoch jedlách denne,“ zhrnula výsledky Kahleová.

Kľúčové je zložene stravy a rozloženie jedál počas dňa. Jedálniček obsahoval veľké množstvo vlákniny, 30 až 40 gramov za deň, čo umožňovalo rozdeliť stravu len na dve porcie bez rozkolísania hladiny krvného cukru. Pacienti, ktorí sa dvakrát denne poriadne najedli, nepociťovali hlad na rozdiel od tých, ktorí sa pri menších dávkach nikdy do sýtosti nenajedli. Je potvrdené, že pravidelne raňajkujúci ľudia majú nižší BMI (body mass index), sú teda štíhlejší než tí, ktorí pravidelne raňajky vynechávajú, a to aj napriek tomu, že celkovo prijali za deň viac energie. Navyše sa ukázalo, že z toho istého jedla, ktoré zjeme v podobe raňajok, obeda alebo večere, sa v závislosti od dennej hodiny ukladá iné množstvo tuku. „Najviac sa po tom istom jedle ukladá vo večerných hodinách, naopak, najmenej v doobedňajších,“ povedala Kahleová. V štúdii preto išlo aj o načasovanie jedál, aby ťažisko príjmu potravy bolo v dopoludňajších a skorých popoludňajších hodinách. Vplyv má aj striedanie období jedenia a nejedenia. Štúdie na zvieratách preukázali, že tie, ktoré majú obdeň pôst, sú viac chránené pred obezitou a cukrovkou než tie, ktoré majú prístup k jedlu kedykoľvek, a to aj ak prijmú rovnaké množstvo energie.

Podľa doktorky Kahleovej štúdie tiež ukázali, že čím väčší počet jedál počas dňa zjeme, tým väčšie je riziko rozvoja obezity. Stúpa totiž aj riziko zlého výberu, desiata či olovrant bývajú sladké a plné tuku. Ak by sme aj pri väčšom počte jedál zachovali ich správne zloženie, väčší úspech podľa Kahleovej sa dosiahne pri jedení len dvakrát denne. Účastníci štúdie raňajkovali medzi šiestou a desiatou hodinou ráno a obedovali medzi dvanástou a štvrtou. Energetické hodnoty boli stanovené podľa základných potrieb ich organizmu mínus 500 kalórií, aby mierne chudli. Každý z režimov začal štvordenným sústredením, kde sa účastníci detailne naučili, ako má jedálniček vyzerať a ako si jedlá pripravovať, pričom si na režim dostatočne zvykli, aby zvládli jeho dodržiavanie.

Po Vianociach 2017 topky.sk priniesli tematický natívny článok Pozitíva a negatíva prerušovaného hladovania podľa doktora Bukovského: Kľúč k štíhlej postave? s vysvetlením, že tzv. interminentné (prerušované) hladovanie trvá napr. 16 hodín, pričom sa ráta aj spánok.

Telelekár Igor Bukovský uvádza tieto pozitívne účinky prerušovaného hladovania: priaznivo ovplyvňuje naše gény, podporuje regeneráciu a „opravu“ buniek a génov, zlepšuje účinok inzulínu (teda chráni pred cukrovkou), potláča chronický zápal, znižuje riziko ischemickej choroby srdca, infarktu, hypertenzie, mozgovej porážky, trombózy a častých druhov rakoviny (napríklad hrubého čreva a konečníka, pankreasu, prsníka či prostaty), podporuje telu vlastné detoxikačné mechanizmy a zachovanie mentálnej výkonnosti.

Konkrétnejšie predlžuje naše ochranné ukončenie chromozómov, tzv. teloméry. Bukovský ich prirovnáva ku koncom šnúrok na topánkach: keď sa tie konce stratia, šnúrka sa rozstrapká a nedá sa použiť. Keď sa teloméry chromozómov skracujú alebo stratia, naše gény sú veľmi náchylné na chyby. Zlá strava, fajčenie, fyzická pasivita, spánkový deficit tieto teloméry rýchlo skracujú, kým hladovanie (aj krátke, pomedzi denné jedlá) nielen predlžuje teloméry, ale aj „vypína“ gény zodpovedné za naše starnutie a „zapína“ gény, ktoré predlžujú náš život.

AUTOR: Karol Kardoš

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply