Kniha De revolutionibus orbium coelestium (Obehy nebeských sfér) je revolučná. Jej autorom je Mikuláš Kopernik (1473 – 1543). Bola vytlačená (dnes by sme povedali publikovaná) v roku 1543 v Norimbergu.
Ak trochu načrieme do Kopernikovho životopisu, objavíme doteraz nie veľmi známe fakty. Oficiálne boli Kopernikovi rodičia Nemci, jeho materinským jazykom bola teda nemčina. Kopernik svoje diela písal po latinsky a po nemecky. Nebolo nájdené jediné dielo, ktoré by bolo napísané po poľsky. Keď mal 9 rokov, zomrel mu otec. V roku 1491 začal študovať na Krakovskej univerzite, a to matematiku, medicínu a bohoslovectvo. Mimoriadne ho priťahovala astronómia. Po ukončení štúdia v roku 1494 mu nebol udelený nijaký titul. V roku 1497 odišiel študovať do Bologne. Okrem bohoslovectva, práva a starých jazykov sa venoval astronómii (jeho učiteľom bol Domenico Novara) a matematike (učil ho Scipione del Ferro, ktorý prvý opísal úplné riešenie kubickej rovnice – rovnice 3. stupňa; dnes je známe ako Cardanov vzorec, ktorý Cardano „reobjavil“ a zverejnil). Oj, s veľkými duchmi tej doby sa Kopernik stretával! Postupne študoval v Padove, vo Ferrare, kde získal titul doktor kanonického práva. Ďalšie tri roky študoval medicínu v Padove a univerzitu úspešne ukončil.
Už v roku 1500 začal mať „celkom jasno“ v tom, ako to v našej slnečnej sústave vyzerá. V roku 1514 vydal 40-stranovú brožúru Nicolai Copernici de hypothesibus motuum coelestium a se constitutis commentariolus (tzv. Malý komentár), v ktorej je už definitívne naznačený heliocentrický model sveta. V Malom komentári Kopernik postuluje týchto 7 bodov: 1. Nie všetky nebeské telesá sa otáčajú okolo jedného bodu; 2. Centrum Zeme je centrom orbity Mesiaca okolo Zeme; 3. Všetky planéty sa otáčajú okolo Slnka, ktoré sa nachádza neďaleko centra vesmíru; 4. Vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom je zanedbateľná voči vzdialenosti Zeme a Slnka od hviezd; 5. Hviezdy sa nepohybujú a ich zdanlivý pohyb je daný denným otáčaním Zeme; 6. Zem sa otáča okolo Slnka, dôsledkom čoho pozorujeme zdanlivý pohyb Slnka po oblohe; 7. Otáčanie Zeme okolo Slnka je príčinou zdanlivého opačného pohybu planét.
Napriek tomu trvalo celých 40 rokov, kým vydal svoju odborne prepracovanú slávnu knihu Obehy nebeských sfér. Len tak, akoby mimochodom, Kopernik venoval svoje sily aj praktickým prácam. Podľa jeho projektu bol v Poľsku zavedený nový peňažný systém, v meste Frombork (Frauenberg) zostrojil hydraulický stroj, ktorý zásoboval vodou všetky domy. Ako lekár pomáhal pri epidémii moru v roku 1519. Dokonca pri poľsko-križiackej vojne (1519 – 1521) organizoval obranu episkopátu proti križiakom.
Paradoxne na jeho myšlienky o obiehaní Zeme okolo Slnka zareagovali žlčovito najprv protestantskí kazatelia. V roku 1539 Martin Luther napísal: „Ten hlupák chce prevrátiť celé umenie astronómie! Ale ako uvádza Sväté písmo, Jozue kázal zastaviť sa Slnku, a nie Zemi!“ Philipp Melanchthon sa o Kopernikovi vyjadril takto: „Niektorí si myslia, že je vynikajúce vypracovať vec takú absurdnú ako onen sarmatský astronóm, ktorý do pohybu uviedol Zem a zadržal Slnko!“ Nezaháľala ani katolícka cirkev, hoci jej „aktivity“ prišli neskôr. Zrejme jej celkom politicky vyhovovalo, že protestanti takto doslova brešú do „ich“ človeka. Kopernikovu knihu Obehy nebeských sfér katolícka cirkev zaradila na Index zakázaných kníh až v roku 1616. Zároveň pri pápežovi Pavlovi V. oficiálne zakázala „sa pridŕžať a obhajovať Kopernikovu teóriu“. Teologická komisia expertov (sic!) vyniesla nasledujúci verdikt: „Slnko je centrom sveta, a teda sa nehýbe. Všetci súhlasia, že toto tvrdenie je z filozofického stanoviska nezmyselné a absurdné a okrem toho formálne kacírske. Toto tvrdenie v mnohom protirečí Svätému písmu na základe zmyslu jeho slov a takisto chápaniu cirkevných otcov a učiteľov teológie.“ Verdikt ešte pokračuje ďalším bodom, v ktorom sa niečo tára o odsúdení daného diela a o pochybení vo viere.
AUTOR: Ján Lakota
