Minimálna mzda je zákonom stanovená najnižšia mesačná alebo hodinová mzda ktorej výška je pre rok 2025 určená zákonom 57 percent z priemernej mesačnej mzdy z pred dvoch rokov. V roku 2023 bola priemerná mesačná mzda 1430 eur a z nej spomínané percentá zaokrúhlené predstavuje sumu 816 eur. Pre rok 2026 sa dokonca počíta, že výška minimálnej mzdy by mala byť vo výške 60 percent z priemernej nominálnej mzdy spred dvoch rokov. Minimálna mzda vo výške 816 eur platí pre prvý stupeň náročnosti práce s koeficientom jedna. V ďalších sa tento zvyšuje o 0,2 bodu a tak v poslednom šiestom stupni náročnosti práce je koeficient 2. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou sadzbou, tak pre prvý stupeň náročnosti práce je hodinová sadzba 4,690 eur, ak pracuje menej ako 40 hodín týždenne je hodinová sadzba 4,841 eur. Aj pri hodinovej mzde je počet stupňov náročnosti práce rovnaký a teda šesť, čo platí aj pre koeficienty. K minimálnej mzde od 1.1.2025 treba k mzde pripočítať príplatky za prácu v sobotu /50%/ , v nedeľu a sviatok/ 100%/, za prácu v noci /40%/ z minimálnej hodinovej mzdy. Kategória minimálnej mzdy je vždy vecou dohody sociálnych partnerov, čo sú vláda, zamestnávatelia a odborári, ktorí sa nikdy nedohodnú a tak o jej výške napokon rozhodne vláda, v posledných rokoch zákon a tak sa minimálna mzda chápe nie ako ekonomická ale skôr ako politická kategóriou.
Minimálka ovplyvňuje infláciu a nezamestnanosť
Zo strany ekonómov je minimálna mzda posudzovaná ako aj jeden z dôvodov rastu inflácie a nezamestnanosti, Prečo? V niektorých západných štátoch ako sú Taliansko, Švédsko, Fínsko a Dánsko, zákon o minimálnej mzde nepoznajú, na druhej strane má Česko od 1.1.2025 minimálnu mzdu vo výške 830 eur, čo bude 47 percent z ich priemernej mesačnej mzdy. Problémom prečo zamestnávatelia majú k výške minimálnej mzdy väčšinou nesúhlas je viacero a síce jej podiel na priemernej mzde je percentuálne vysoký, príplatky sa berú z vyššej minimálnej mzdy a napokon z dôvodu vyššej minimálnej mzdy v prvom stupni náročnosti práce sa zvyšujú mzdy v ostatných 5 stupňoch z dôvodu vyššieho koeficienta, čo pre zamestnávateľov znamená vyššie mzdové náklady, ktoré si nie všetci môžu z konkurenčných dôvodov premietnuť do predajných cien. Zamestnávateľ totiž nemá problém so zvyšovaním miezd ak na trhu práce nachádza kvalifikovaných zamestnancov, ktorých produktivita práce sa zvyšuje. V opačnom prípade však nastavajú dva prípady, keď si zamestnávateľ vyššiu minimálnu mzdu premietne do koncovej ceny produkcie, z dôvodu čoho sa môže zvýšiť inflácia. Ak si však nemôže z konkurenčných dôvodov vyššiu minimálnu mzdu premietnuť do ceny, môže byť jedna z príčin nárastu nezamestnanosti predovšetkým v zaostalejších regiónoch Slovenska. Potom sa občan stáva závislý na sociálnych dávkach na konci ktorých môže byť dlhodobá nezamestnanosť.
Minimálka predbieha rast produktivity práce
Minimálna mzda nie je totiž kategória „príjmovej pomoci“ zamestnanca, ale len kategória „príjmovej pomoci „ verejných rozpočtov, keďže ich príjem sa zvyšuje z vyšších odvodov a daní z hrubej minimálnej mzdy . A tak si kladieme otázky ako vyššia minimálna mzda zvyšuje životnú úroveň, zamestnanosť, rast HDP. je aj motiváciou aby si hľadať zamestnanie s vyššou hrubou mzdou a tak aby nebol odkázaný na poberanie sociálnych dávok a takto môžeme pokračovať. A tak tiež si kladieme otázku prečo by mal zamestnávateľ platiť vyššiu mzdu bez toho aby sa mu zvyšovala pridaná hodnota? Ak chcú politici pomôcť aj zvyšovať životnú úroveň zamestnanca, pod čím sa rozumie zvýšiť jeho čistý príjem je možné len zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane a tak pomôcť aj zamestnancom s nižšími príjmami. Pre zamestnávateľa je totiž problém platiť zamestnancovi viac ako je ním vyprodukovaná pridaná hodnota. Jediný zamestnávateľ, ktorý si to môže tak „dovoliť“ je štát, ktorý sa v ďalších rokoch bude musieť s „ prezamestnanosťou“ štátneho a verejného sektora zaoberať. Zníženie stavu zamestnancov sektora by totiž nemal byť problém ich zamestnania v súkromnom sektora, keďže väčšinou majú vyššie vzdelania a pracovné skúsenosti.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.