Každoročné handrkovanie o výške minimálnej mzdy na budúci kalendárny rok medzi zamestnávateľmi a odborármi má tentokrát neobvyklý scenár v tom, že nedošlo k dohode. V minulosti mala konečné slovo vláda, teraz si právomoc „zobral na seba automat, ktorého ručičky odklepli 57 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Prečo k dohode nedošlo, nemusíme dlho špekulovať, keďže obe zúčastnené strany majú svoju pravdu. Pre zamestnávateľov znamená vyššia minimálna mzda len vyššie mzdové náklady, ktoré sa nie všetkým podarí dostať z konkurenčných dôvodov do ich predajnej ceny. Niektorí to riešia znižovaním počtu zamestnancov a v prípade zahraničných firiem sa nedá vylúčiť ani odchod do iného štátu. Odborári sa odvolávajú aj na odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý navrhuje minimálku vo výške 60 percent priemernej mzdy, s čím sa u nás počíta až od roku 2026, ale aj na terajšie problémy na trhu práce, ktorému chýbajú predovšetkým počty kvalifikovanej pracovnej sily, čo však vyššia minimálna mzda nevyrieši. Najväčšou slabinou nielen minimálnej ale napokon všetkých zvyšovaní miezd je nesúlad medzi percentom ich rastu a produktivitou práce, s čím budeme mať podľa všetkého zásadné problémy. Čo teda znamená automatom vypočítaná minimálna mzda pre rok 2025 vo výške 816 eur?
Minimálna mzda zvyšuje príjmy verejných rozpočtov
V prvom rade, že sa zvyšuje o viac percent ako očakávaný budúcoročný rast miezd v súkromnom sektore a čo sa bude diať v štátnom a verejnom sektore nebudeme špekulovať. O tom, že automat nastavuje minimálnu mzdu pre prvý stupeň náročnosti vykonávanej práce, ktorá sa v ďalších piatich zvyšuje podľa koeficientu, mzdové účtovníčky ovládajú ako aj to, že minimálna mzda sa týka nielen zamestnancov v riadnom pracovnom pomere ale aj dohodárov. Kto má však z vyššej minimálnej mzdy najväčšiu radosť sú príjmové stránky verejných rozpočtov z dôvodu vyšších daní ako aj odvodov a tiež si nebudú ani sťažovať obchodníci keďže kúpna sila zamestnancov z vyššou minimálnou mzdou sa zvýši. Podľa všetkého by sme mali odmietnuť špekulácie, že vyššia minimálna mzda je určitá forma zvyšovania politického marketingu pri získavaní budúcich voličských hlasov. Minimálnu mzdu majú vo všetkých členských štátov EÚ ale tiež ako súčasť kolektívnych zmlúv a preto si len pripomeňme že najvyššia je v Luxembursku vo výške 2571 eur, z okolitých štátov bývalého východného bloku v Poľsku 978 eur, v Česku 764 eur a v Maďarsku 697 eur. Najnižšia je minimálna mzda v Bulharsku a síce len 477 eur.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.