Odborári a zamestnávatelia sa tentokrát na zvýšení minimálnej mzdy pre prvý stupeň náročnosti vykonávanej práce pre budúci rok nedohodli a tak jej sumu vo výške 816 eur, čo je 57 percent z priemernej mzdy z pred 2 rokoch „vypočítal“ automat. Pre poriadok si pripomeňme že zákon o minimálnej mzde pozná až 6 stupňov náročnosti vykonávanej práce v ktorých minimálna mzda sa prepočíta podľa vopred známych koeficientov. Minimálna mzda je najnižšia hrubá mzda za mesiac na plný mesačný pracovný úväzok vo všetkých stupňoch náročnosti vykonávanej práce. V prípade, že zamestnanec bude odmeňovaný hodinovou sadzbou, jej výška v budúcom roku bude v prvom stupni náročnosti 4.690 eur. Od roku 2026 sa bude minimálna mzda pre prvý stupeň počítať už vo výške 60 percent z priemernej mzdy z pred dvoch rokov. Výška minimálnej mzdy nemá vplyv na formu pracovného úväzku a teda platí aj pre dohodárov. Po zaplatení dane z príjmu vo výške 19 percent, ktorá je ale príjmom rozpočtu obcí a miest a tiež zaplatení odvodov do Sociálnej a zdravotných poisťovní vo výške 13,4 percenta, je čistý príjem zamestnanca z minimálnej mzdy v prvom stupni 663,50 eur, pritom náklady zamestnávateľa ktorý platí odvody vo výške 36,20 percenta z hrubej minimálnej mzdy sú 1111,39 eur. Pokiaľ ide o príplatky, tak za prácu v noci a víkendy sa percenta počítajú z minimálnej mzdy, za prácu vo sviatok a nadčasy z tarifnej mzdy.
Rast miezd nie je v súlade s rastom produktivity práce
V roku 2022 schválil Európsky parlament a následne Rada EÚ smernicu o výške priemernej minimálnej mzde, ktorú do konca novembra 2024 majú členské štáty EÚ zapracovať do vnútroštátnej legislatívy. V roku 2024 je najnižšia minimálna mzda v Bulharsku 477 eur, najvyššia v Luxembursku 2571 eur. Zo spoločenstva V4 je táto v Poľsku 978 eur, v Česku 764 eur a v Maďarsku 697 eur. Spomínaná mzdová kategória nie je teda závislá od rastu produktivity práce, ale len od rastu priemernej mzdy, ktorá sa tiež nezvyšuje od rastu produktivity práce ale ponuky kvalifikovanej sily, ktorá dnes chýba vo väčšine sektorov ekonomiky. O poklese produktivity práce z rôznych dôvodov predovšetkým ale z dôvodu investičného dlhu, či „neschopnosti“ vzdelávacieho systému ponúknuť trhu práce absolventa s požadovanými zručnosťami, vieme. Namiesto prijímania konkrétnych opatrení sa zvyšuje minimálna mzda o viac percent ako sa zvyšujú mzdy v súkromnom sektore, ktoré sú dnes dokonca nižšie ako v štátnom a verejnom sektore. Preto sa nemôžeme čudovať, že minimálna mzda nie je nič iné len ako marketingová kategória v prospech vládnych politikov, ktorá prináša vyšší počet voličských hlasov a súčasne aj vyššie príjmy do deficitných verejných rozpočtov. O tom, že z vyššej minimálnej mzdy ide do vrecka jej poberateľa menej ako so verejných rozpočtov je spočítane. Kto však zaplatí vyššiu minimálnu mzdu závisí od toho, či zamestnávateľ si bude môcť z konkurenčných dôvodov premietnuť náklady do predajnej ceny predmetu podnikania. Ak áno, zaplatia vyššiu minimálnu mzdu daňoví poplatníci, ak nie bude mať zamestnávateľ nižší zisk s dopadom na nižšiu daň z príjmu do štátneho rozpočtu. Podľa názoru podnikateľských zväzov ma vláda k dispozícii iné nástroje ako zvyšovať čistú mzdu zamestnanca ako je trebárs zvyšovanie nezdaniteľnej časti základu dane. Potom sa nečudujme, že sa zo strany zamestnávateľov hľadajú iné možnosti znižovania nákladov predmetu podnikania ako diskutovaná kategória fiktívny živnostník, ktorý má vyššiu čistú mzdu na úkor sociálnych výhod vyplývajúcich zo Zákonníka práce.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.