Mocenský boj USA a Číny sa vyostruje

· Čas čítania: 3 min.
foto: archív

Prudký vzostup osôb evidovaných ako nakazených novým vírusom SARS-CoV-2 mení optiku, ktorou na seba hľadia ľudia ako jednotlivci i ako národné celky a medzinárodné spoločenstvá.

Zraniteľnými sa stávajú aj hospodárske a vojenské veľmoci a imunitu pred nákazou nezískali z titulu vysokého postavenia ani takí vplyvní štátnici ako britský premiér Boris Johnson. Tomu sa po viacdňovej liečbe na jednotke intenzívnej starostlivosti podarilo ujsť hrobárovi z lopaty. Na Veľkonočnú nedeľu ho prepustili do domáceho doliečenia. Vrátil sa vraj naplnený vďakou a pokorou.

Súperenie o hegemóniu

Z veľkonočnej Situačnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie, najnovšej v čase písania týchto riadkov, vyplýva, že vírus pripravil o život celosvetovo celkovo 105952 osôb. Z USA hlásia 18516 mŕtvych, čo sa na tretiu najľudnatejšiu krajinu sveta s 330 miliónmi obyvateľov nemusí javiť ako tragicky mnoho. Avšak výskyt obetí koronavírusu a podozrenie zo šírenia epidémie v radoch americkej armády, ktorá rada napína svaly, často vojensky intervenuje a navykla si diktovať iným svoju vôľu, podkopáva hodnovernosť jej odstrašujúcej sily.

Pozemné, vzdušné a námorné sily atlantickej veľmoci sa po desaťročia predvádzajú ako svetový vojenský suverén. Slúžia nadnárodnému kapitálu ako jediný schopný ochranca obchodných námorných trás a úzkostlivo si stráži túto neoficiálne zverenú rolu svetového žandára. Do revírov v Juhočínskom mori alebo v Severnom ľadovom oceáne, ba i na „zadný dvor“ vo vodách okolo Latinskej Ameriky mu v posledných dvoch

desaťročiach vstupujú vyzývatelia, z ktorých najmä ten čínsky mohutnie závratným tempom. 

Sú jeho ozbrojené sily imúnne? Americká i svetová verejnosť ostala zarazená nad správou, ktorú zverejnil Hlas Ameriky, financovaný z prostriedkov americkej vlády a vysielajúci vo viac ako 40 jazykoch. „Čína hlási nulovú nakazenosť svojich ozbrojených síl,“ zvestoval svetu titulok správy zo 6. apríla. Bol to polemický článok s nemalým psychologickým účinkom na tých, ktorí len prebiehajú očami po titulkoch. Keby sa začítali do textu, dozvedeli by sa o pochybnostiach o vystatovačných tvrdeniach hlavného periodika čínskej ľudovej armády z 3. marca.

Začiatkom marca úrady v jedenásťmiliónovom veľkomeste Wu-chane, považovanom za pôvodné ohnisko nákazy, začali opatrne uvoľňovať drastický karanténny režim, aby sa mohli rozbiehať pozastavené prevádzky tovární produkujúcich na vývoz. Čínska vojenská propaganda si nevybrala 3. marca za dátum publikovania správy náhodne. Muselo sa jej doniesť do uší, že koronavírus prenikol do ťažiskových sfér ozbrojenej moci hlavného globálneho protivníka. Votrel sa do radov posádky lietadlovej lode USS Theodore Roosevelt, ako to 5. marca hlásilo americké vojenské námorníctvo. Čína má v aktívnej službe len dve lietadlové lode v porovnaní s jedenástimi americkými. Je to azda najviditeľnejšie zaostávanie Číny v rivalite so starnúcim americkým alfa samcom o priazeň nadnárodného kapitálu, špičky oligarchie, ktorá koncepčne pripravuje a financuje dlhodobé civilizačné zmeny rozplánované na niekoľko generácií. Kým ju Čína nepresvedčí, že jej môže zveriť úlohu ochrancu hlavných námorných trás svetového obchodného loďstva, a predovšetkým ropných tankerov, ťažisko svetového diania sa definitívne nepresunie z transatlantického do indicko-pacifického priestoru.

Patrik Sloboda

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár