Irán oznámil, že chce vyberať poplatky za používanie podmorských internetových káblov vedúcich cez Hormuzský prieliv. Téma nie je nová, no v súčasnej situácii zvyšuje napätie okolo digitálnej infraštruktúry Perzského zálivu.
Od mája 2026 dohľad nad prielivom vykonáva novovytvorený Iránsky úrad pre Hormuzský prieliv, ktorý vznikol po americkej námornej blokáde. Teherán dnes považuje celý prieliv vrátane podmorskej infraštruktúry za priestor svojej strategickej kontroly.
Už v roku 2019 sa v iránskych médiách objavili tvrdenia, že poškodenie káblov v Hormuzskom prielive by mohlo ovplyvniť až 70 % svetovej internetovej prevádzky. Toto číslo je zrejme nadsadené, keďže existujú záložné trasy cez Červené more, Egypt či Stredozemné more. Napriek tomu by prípadné poškodenie káblov výrazne zasiahlo štáty Arabského polostrova – spomalilo by internet, znížilo kapacitu sietí a narušilo digitálne služby.
Irán nevníma podmorské káble len ako technickú infraštruktúru, ale aj ako nástroj strategického tlaku popri rope, tankerovej doprave a energetike. V apríli 2026 agentúra Tasnim, napojená na Revolučné gardy, zverejnila mapu káblovej a cloudovej infraštruktúry Perzského zálivu. Išlo o signál, že Teherán môže digitálne siete regiónu považovať za súčasť konfliktu.
Neskôr iránske médiá začali presadzovať myšlienku, že zahraničné technologické firmy by mali za používanie káblov platiť Iránu. Nešlo iba o poplatky, ale aj o regulačný dohľad a snahu kontrolovať opravy a údržbu káblov.
Z vojenského hľadiska má Irán schopnosť tieto káble ohroziť. Hormuzský prieliv je plytký, lodná doprava hustá a káble sú zraniteľné. Väčšina poškodení pritom nevzniká sabotážou, ale kotvami lodí, rybárskymi sieťami či navigačnými chybami.
Fyzické prerušenie káblov by však malo vážne politické dôsledky. USA, štáty Perzského zálivu aj technologické firmy by to pravdepodobne vnímali ako útok na kritickú medzinárodnú infraštruktúru. Navyše, prieliv je pod neustálym vojenským dohľadom, takže utajiť takúto operáciu by bolo veľmi náročné.
Dnom Hormuzského prielivu vedie sedem hlavných komunikačných systémov s približne 17 káblovými trasami. Niektoré slúžia hlavne regiónu Perzského zálivu, iné spájajú juhovýchodnú Áziu, Blízky východ, Európu a USA.
Oprava poškodených káblov by bola v čase konfliktu mimoriadne komplikovaná. Vyžadovala by špecializované lode a bezpečnostné záruky. Bez súhlasu Iránu by mohli byť opravy prakticky nemožné, čo zvyšuje význam tejto hrozby ako nástroja nátlaku.
Poškodenie káblov by neznamenalo globálny výpadok internetu, no v krajinách Perzského zálivu by mohlo vážne narušiť bankovníctvo, cloudové služby, logistiku, štátne digitálne systémy či firemnú komunikáciu. Problémy by sa prejavili najmä spomalením služieb, vyššou latenciou a nestabilitou pripojenia.
Najpravdepodobnejšie je, že Irán bude využívať samotnú hrozbu poškodenia káblov ako nástroj politického tlaku, nie ich reálne ničenie. Už len zmienka o možnom ohrození mení správanie trhu: operátori počítajú s vyšším rizikom, štáty hľadajú záložné trasy a investori začínajú vnímať región ako zraniteľný nielen z pohľadu ropy, ale aj digitálnej infraštruktúry.
Podmorské káble tak zostávajú pre Irán predovšetkým prostriedkom strategického zastrašovania a ukážkou toho, že moderné konflikty sa už nevedú iba o energiu, ale aj o kontrolu digitálnych spojení.
Autor: Farhad Ibragimov – prednášajúci na Ekonomickej fakulte Univerzity RUDN a Katedre politológie Fakulty sociálnych vied a masových komunikácií Finančnej univerzity RF
Preložila a skrátila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Could Iran cut off the world’s internet access? RT.com, 26.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.