Môžu „záchranné opatrenia“ zabíjať?

· Čas čítania: 5 min.
zdroj : Shutterstock

Diskusia o blokáde (izolácii) spoločnosti, keď sa začala kríza COVID-19, sa sústredila na záchranu života na úkor ekonomiky. Dáva to zmysel, pretože mnohí z tých, ktorí robili rozhodnutia, boli epidemiológovia. A nemôžeme očakávať, že úplne pochopia vplyv zablokovania na hospodárstvo a ľudský život. Problémom je dokonca to, že mnohí ekonómovia tvrdia to isté a úplne ignorujú škody, ktoré izolácia a opatrenia prinášajú.

Títo ekonómovia sa stali korisťou toho, čo Frédéric Bastiat nazval „neviditeľnými“ dôsledkami politiky. Bastiat tvrdil, že „čin, zvyk, inštitúcia a zákon neprinášajú len účinok, ale celý rad účinkov. Prvý z týchto účinkov je okamžitý, prejavuje sa súčasne s príčinou a je ho vidieť. Ostatné sa objavujú postupne a vidieť nie sú. Preto je pre nás lepšie, ak ich vieme predvídať.“ Pokiaľ ide o uzamknutie spoločnosti, znamená to, že je ľahšie vidieť úmrtia zapríčinené koronavírusom (zvýraznené médiami) ako vidieť smrť spôsobenú uzamknutím. V nasledujúcom texte sú tri argumenty o tom ako nás ekonomické blokády stoja ľudské životy a budú pôsobiť podobne aj dlho po ich ukončení.

Smrť zo zúfalstva

Nedávna štúdia zistila, že v nasledujúcich 10 rokoch by sme mohli mať až 75 000 ďalších úmrtí zo zúfalstva. Tieto úmrtia sa týkajú samovrážd a smrti v dôsledku nadmerného užívania alkoholu alebo drog. Štúdia hovorí, že tieto obete budú primárne spôsobené zvýšenou nezamestnanosťou, strachom a izoláciou. Nezamestnanosť je hlavný faktor a analýza je založená na plánovanej miere nezamestnanosti v rokoch 2020-2029. Autori odhadujú, že v najlepšom prípade (najnižšej nezamestnanosti) budeme mať asi 28 000 ľudí, ktorí zomrú v dôsledku zúfalstva. V najhoršom prípade (najvyššej nezamestnanosti) by malo zomrieť okolo 154 000 obyvateľov. Vzhľadom na to, že nedávna štúdia ukazuje, že nezamestnanosť bude dlhšiu dobu vysoká, možno očakávať, že počet bude vyšší ako 75 000.

Toto nie je jediná štúdia, ktorá tvrdí, že nezamestnanosť priamo súvisí so smrťou zo zúfalstva. Zvážme analýzu NBER, v ktorej sa zistilo zvýšenie miery úmrtnosti na opiáty o 3,6% za každé jedno percento vyššej nezamestnanosti. Na základe toho sme mohli byť svedkami ďalších 29 tisíc úmrtí na opiáty. Dá sa tvrdiť, že ide iba o predpovede, ale doteraz získané indície tieto štúdie podporujú. Lekár z kalifornského Bay Area povedal miestnemu reportérovi ABC7: „Myslím, že sme za posledné štyri týždne videli toľko pokusov o samovraždu ako predtým za celý rok.“ Noviny Washington Examiner píšu: „Viac ľudí zomrelo na samovraždu v okrese Tennessee ako na koronavírus v celom štáte, povedal miestny úradník.“ Preto blokácia buď priamo izoláciou alebo nepriamo prostredníctvom nezamestnanosti stojí veľa ľudských životov.

Smrť z dôvodu nedostatočnej preventívnej starostlivosti

V nedávnom rozhovore pre Fox News odvetil dr. Scott Atlas, skúsený expert Hoover Institution, že „liečba je v tomto bode výraznejšia ako choroba.“ Tvrdil, že v USA je každý mesiac diagnostikovaná rakovina 150 000 obyvateľom, ale ich počet v súčasnosti je oveľa nižší. Bohužiaľ to povedie k vyššej miere úmrtnosti pre túto skupinu. Pridajme k tomu ľudí, ktorí nedostávajú svoju liečbu tak, ako by mali, a začíname vidieť jasnejší obraz o tom, ako blokády poškodzujú osudy s rakovinou. Toto sú iba dva príklady. Ale ak vezmeme do úvahy množstvo preventívnych návštev lekára, ktoré sa neudejú, je zrejmé, že v dôsledku nedostatku preventívnej starostlivosti sa zvýši počet obetí.

To sa pre lekárov stalo takým veľkým problémom, že mnohí začali hovoriť verejne a čoskoro uvidíme (oneskorenú) politickú reakciu. Ako sa uvádza v tomto článku Forbes, najmenej 600 lekárov v Spojených štátoch požaduje ukončenie blokovacích opatrení a ich zdôvodnenie je v súlade s argumentom dr. Scotta. Ako povedala dr. Marilyn Singletonová: „Ukončenie uzamknutia nie je o Wall Streete alebo nerešpektovaní ľudských životov. Je to o záchrane životov.“

Smrť kvôli hladu a podvýžive

Keď sa začali blokády, mnohí tvrdili, že stojí za to vzdať sa určitého hospodárskeho rastu, aby sa zachránili životy. Títo ľudia nanešťastie nepoznajú pointu, že hospodársky rast každoročne zachráni milióny životov na celom svete. So zhoršujúcimi sa ekonomickými podmienkami veľa ľudí bojuje o uspokojenie základných, výživových potrieb, čo vedie k ďalším stratám. Abdi Latif Dahir v New York Times komentuje, že v roku 2020 sa 265 miliónov ľudí ocitne v akútnom stave hladu. Tento počet bude takmer dvojnásobný oproti minulému roku. Pre uvedenie do perspektívy uvažuje, že chudoba od roku 1998 klesá. Možno sa však opýtať, nie je to ekonomický pokles z dôvodu krízy COVID-19? Ako poznamenal Ryan McMaken, pri predchádzajúcich pandémiách sme nemali hospodársky pokles, aký zažívame dnes. Preto logická odpoveď znie, že pokles je spôsobený ekonomickým uzatvorením, nie pandémiu COVID-19.

Navyše to nie je problém, ktorému budú čeliť len chudobné štáty. Hoci tie budú zasiahnuté najviac, už teraz vidno v Spojených štátoch dôsledky. Prieskum zistil, že „37% nezamestnaných Američanov nemalo v minulom mesiaci dostatok jedla a 46% sa obáva, že ho nebudú mať veľa ani teraz.“ Aj keď úmrtia priamo spôsobené hladom nemusia byť v USA vysoké, treba mať na pamäti, že podvýživa poškodzuje zdravie z dlhodobého hľadiska a vedie k ďalším obetiam.

Záver

Opatrný a znepokojený čitateľ môže povedať, že blokáda spôsobuje smrť, ale takisto COVID-19, a preto sme museli tieto opatrenia podstúpiť. Je to dobrá reakcia a cieľom tohto článku nie je znižovať vážnosť rizika, ktoré predstavuje COVID-19 pre určité skupiny obyvateľstva v spoločnosti, ani znižovať hodnotu stratených životov. Zmyslom článku je, že kompromisy treba starostlivo zvažovať, pretože nielen COVID-19 stojí ľudské životy. Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako ju občas predstavovali politici a úradníci, ktorí sú tak dychtiví všetko vypínať.

Ak nebudeme brať do úvahy cenu, ktorá môže byť stratená v dôsledku blokády, pravdepodobne budeme v budúcnosti naďalej robiť zlé rozhodnutia. Treba hľadať alternatívy a namiesto blokády celej ekonomiky by sme mali chrániť tých najzraniteľnejších. Ale aj keď uvažujeme o tomto riešení, mali by sme pamätať na skutočnosť, že centralizované riešenie pre také zložité problémy a veľké krajiny, ako je USA, sotva fungujú.

zdroj : Three Ways Lockdowns Are Costing Human Lives; autor: Klajdi Bregu; The Mises Institute, 29.5.2020

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár