Multikultúrna Amerika je konštrukt, ktorý neexistuje, myslí si český veľvyslanec v USA Kmoníček

· Čas čítania: 8 min.
zdroj : Shutterstock

Český veľvyslanec v USA Hynek Kmoníček si myslí, že súčasné nepokoje v USA majú rasové, sociálne, psychologické a ekonomické korene. „Akýkoľvek incident medzi bielym policajtom a občanom inej farby pleti môže byť zámienkou k násiliu,“ hovorí v rozhovore cez Skype. Niektorí politici chceli problém rozdelenej Ameriky vyriešiť multikultúrnou agendou. To ale podľa Kmoníčka nefunguje a prirovnal krajinu k rasovej zebre.

V USA prebiehajú v posledných dňoch masívne protesty vyvolané úmrtím Afroameričana George Floyda, ktorý zomrel potom, čo mu belošský policajt kľačal na krku. Nepokoje prerástli v mnohých mestách v násilné strety medzi demonštrantmi a ozbrojenými zložkami. Situáciu pozorne sleduje aj česká ambasáda vo Washingtone. Veľvyslanec Hynek Kmoníček ale tvrdí, že násilnosti neprepukli s takou intenzitou ako v 60. rokoch minulého storočia.

„Keď sa pozrieme do histórie, tak rasové nepokoje prichádzajú v Amerike rovnako pravidelne ako hurikány“ opisuje situáciu Kmoníček. „To, čo vidíme dnes, sú relatívne veľké nepokoje v pomere k tým, ktoré sme videli v roku 2014 vo Fergusone alebo v roku 2015 v Baltimore. Ale nepokoje sú rozhodne menšie ako tie v rokoch 1967 a 1968, kedy povstalo zhruba 150 miest a hlavné nákupné ulice vo Washingtone boli takmer totálne zdecimované a vypálené“ hovorí veľvyslanec.

Trump sa snaží ovládnuť ulicu

„Nič podobné vo Washingtone nie je,“ hodnotí súčasný stav Kmoníček. „Avšak potom, čo v noci z nedele na pondelok začalo rabovanie v strede mesta v Georgetowne, hádzali sa Molotovové koktaily na náhodne vybrané súkromné ​​domčeky, tak sa starostka rozhodla pre zákaz vychádzania.“

„Samozrejme prezident Trump sa snaží dosiahnuť totálnu prevahu v uliciach,“ pokračuje Kmoníček. „Včera večer sa do Washingtonu stiahli vojenské bojové jednotky, ktoré sú tu ale zatiaľ len na ukážku, pretože zo zákona ich prezident nemôže použiť na policajnú službu vo vnútri USA.“

Použiť ich podľa Kmoníčka Donald Trump nemôže aspoň do tej doby, než siahne po zákone z roku 1807, ktorý by mu to dovolil. „Zatiaľ je to demonštrácia sily a uvidíme, či sa davy budú zmenšovať, alebo sa naopak zvýši agresivita demonštrantov. Zatiaľ je to psychologická hra. “

„Donald Trump je odhodlaný k tomu pristúpiť, ale zápasí s vnútorným odporom vo vnútri svojej vlastnej administratívy. Zaregistroval som, že nie zďaleka všetci vo velení armády by chceli vojakov nasadiť vo vnútri USA. Pentagon tomu nie je naklonený. Prezidenti to väčšinou riešia klasicky nasadením národnej gardy. Armáda sa používa ako psychologický strašiak“ komentuje Kmoníček.

„Bude to iné štát od štátu, miesto od miesta,“ myslí si veľvyslanec. „Do veľkej miery to záleží aj na tom, či sú protesty organizované, prípadne kým a či sa s nimi dá dohodnúť. Alebo je to úplne živelné a do veľkej miery to kopíruje situáciu rasového a majetkového rozdelenia v danom mieste. “

Černosi majú o tretinu menšiu platy

Rasovo vyhrotená situácia panuje v Spojených štátoch amerických podľa Hynka Kmoníčka posledných 60 až 70 rokov. „Keď sa pozriete na rozdiel medzi príjmami priemerného bieleho a čierneho Američana, v roku 2009 obyvateľ čiernej pleti zarábal ročne 24 tisíc dolárov a priemerný beloch 36 tisíc ročne.“

„Ide teda aj o psychologický problém,“ myslí si Kmoníček. „Koronavírusová pandémia v princípe znamenala to, že obyvatelia čiernej farby pleti umierali 2,5 krát viac než obyvatelia bielej farby pleti, pretože žili v menej vybavených častiach mesta, mali menej kvalitné a menšie množstvo poistiek a tak ďalej.“

„To sa všetko naakumuluje a postupne rastie hnev jednej časti obyvateľstva, ktorý je do veľkej miery zabalený do psychologického konštruktu, v ktorom sa obe strany obviňujú z rasizmu a nie sú schopné racionálnej diskusie. Práve o to zakaždým raz za 15 rokov ide, v reakcii na nejaký policajný zásah.“

Pravidelne potom podľa veľvyslanca nasleduje diskusia. „Jedna strana tvrdí, že polícia sa tak musí správať, pretože za uplynulý týždeň bolo zastrelených, x policajtov, takže sa takto polícia správa v rámci vlastnej obrany. Druhá strana ale hovorí: To boli gangy, to nie sú normálni ľudia. Nemôže byť občan USA v situácii, že keď má inú farbu pleti a zastaví ho policajt, ​​tak mu hrozí rozsudok smrti.“

„Pravda je vždy niekde v strede a najlepšie sa to ukazuje na tomto poslednom prípade. Dodnes nevieme, akým spôsobom zomrel George Floyd. Oficiálna pitevná správa hovorí, že bol nadrogovaný a mal slabé srdce. Súkromná pitva objednaná na univerzite za účasti patológov, ktorí pravidelne robia pitvy obetí policajného násilia, hovorí, že príčinou bolo zakľaknutie a udusenie. Tretia oficiálna správa sa snaží zmieriť obe strany a tvrdia: Bol pridusený natoľko, že jeho slabé srdce nevydržalo množstvo drog, ktoré v sebe malo. A teraz si podľa svojej politickej orientácie vyberte, ktorej z týchto správ dáte väčšiu alebo menšiu váhu. “

Čierno-biele manželstva? Je ich len 0,1 percenta

Rozdelená americká spoločnosť sa podľa Kmoníčka len ťažko zhodne v tejto vypätej situácii na čomkoľvek, a to vrátane hodnotenia súčasného amerického prezidenta a jeho úlohy v existujúcich rasových nepokojoch. „Liberálna strana sporu hovorí, že tomu prezident neprospieva a lupou zväčšuje tenziu, ktorá tam je.“

„Republikánska časť sporu opisuje situáciu tak, že prezident sa snaží situáciu zvládnuť v rámci zákona a poriadku. Stále ešte nepristúpil k tomu, aby ako George Bush podľa 200 rokov starého zákona použil armádu. Tvrdí, že sa nedá reagovať inak ako silou, ktorá je teraz používaná skôr demonštratívnym spôsobom oproti tomu, ako to poznáme z americkej histórie.“

Príčiny súčasnej situácie majú podľa Kmoníčka nielen rasový, ale aj sociálny, psychologický a ekonomický podtext. „Ten problém nie je nový a bude sa vracať. Za tri mesiace, za rok … Akýkoľvek incident medzi bielym policajtom a občanom inej farby pleti môže byť zámienkou. Je to neriešiteľné. Spoločnosť nikdy nebude taká, aby si všetci boli rovní bez ohľadu na to, či pracujú, majú alebo nemajú vzdelanie, bohatstvo či majetok z minulých generácií.“

„Žena stredného veku bielej pleti je zo 70 percent vydatá, žije v úplnej rodine,“ uvádza veľvyslanec konkrétny príklad. „Žena čiernej farby pleti v strednom veku je v priemere z 30 percent vydatá. Pravica vám na to odpovie: Nemá dostatok rodinných hodnôt a nespráva sa ako Američanka. Ľavica zas: Nemá si koho vziať, pretože je kriminalizovaná za drogy a každý vo veku od 20 do 30 rokov nejaké má, takže už za ne dávno sedí.“

„A zasa sme v politickej diskusii. Problém je do veľkej miery neriešiteľný, pretože obvyklé riešenie nefunguje. Multikultúrna Amerika je do veľkej miery konštruktom, ktorý nie príliš existuje. “

„Pozrite sa na množstvo medzirasových manželstiev v USA“ hovorí Kmoníček. „Pod dojmom hollywoodských filmov by mal človek pocit, že je to tu úplne bežná vec. Manželka newyorského starostu je Afroameričanka. Robert De Niro má svoju Afroameričanku.“

„Ale koľko je podobných Američanov? Len 2,1 percent je medzirasových manželstiev. Z toho jedno percento je medzi s ľuďmi z Kaukazu, ako by tu povedali ľuďom európskeho pôvodu a hispánskymi Američankami. Druhé percento je medzi ľuďmi z Kaukazu a ázijskými Američankami. A tých zvyšných 0,1 percent, to sú bielo-čierne manželstva. A toto číslo v priebehu rokov klesá. Pred 15 rokmi to bolo 0,8 percent. “

„Je to naozaj neriešiteľný problém,“ tvrdí Kmoníček. „Na jeho riešení skrachoval každý, kto sa o to pokúsil. Ďalším, kto sa o to chce pokúsiť, je prezidentský kandidát Joe Biden, ktorý hneď pribehol s vyjadrením, že ak bude prezidentom, tak do 100 dní predstaví svoj program na riešenie tohto problému, kedy Amerika z jednej strany hovorí, že je taviacim kotlom, kde sa všetky rasy zmiešali, a výsledkom je akýsi ideálny Američan.“

„V praxi taký Američan neexistuje. Amerika žije v podstate ako zebra. To sú farebné pruhy rôznofarebného obyvateľstva, ktoré má veľa dôvodov na to, aby nedochádzalo ku konfliktom. Ale skutočná interakcia medzi nimi je skôr vecou diskusie a vášho politického presvedčenia. “

„Niekoľko rokov som v New Yorku býval na ulici v Queense, kde vľavo bývali všetci Arabi z Egypta a vpravo všetci Alžírčania,“ spomína Kmoníček. „A za tých mnoho rokov tam som nikdy nezažil svadbu, kedy by si Alžírčanka zobrala Egypťana alebo opačne. A to chodili do rovnakej mešity, na rovnakej ulici a všetci mali americké pasy. “

Komu nepokoje pomôžu vo voľbách?

„Demokrati majú silnú základňu medzi menšinami, Afroameričanov je v USA približne 12,9 percent. Mimochodom vo Washingtone je to 50 percent a Washington je druhé najväčšie etiópske mesto na svete po Addis Abebe, a to si málokto u nás uvedomuje. “

„Či už na to bude Donald Trump reagovať akokoľvek, bude musieť konať v podstate policajným vojenským spôsobom, ktorý bude demonštrantov vnímať vždy negatívne. Je teda nezmyselné predpokladať, že by mu to dohodilo nejakých černošských voličov.“

„Na druhej strane by som to nepreceňoval, pretože časť komunity, ktorá sa zúčastňuje násilných sporov, nikdy nevolí,“ uvádza veľvyslanec. „Takže vám to dá voličov, ktorí sú do určitej miery nepoužiteľní. Avšak ak by prezident krízu nezvládol, došlo by na obete v rádoch desiatok alebo stoviek a začalo by to byť vnímané ako kríza vodcovstva, to by už mohlo ovplyvniť registrovaných aktívnych voličov. Teoreticky by to mohlo nahrávať Bidenovi, ale dáva mu to skôr taký nepoužiteľný predvolebný kapitál. “

Pozriem sa opäť na helikoptéry

Nepokoje v uliciach sa dotkli aj českej ambasády. Vo Washingtone podľa Hynka Kmoníčka platí zákaz vychádzania, ktorý sa týka aj diplomatov. „V tomto týždni sme usporiadali v našej rezidencii prvýkrát po vypuknutí pandémie diplomatický večierok. Večera pritom musela začať už o pol piatej popoludní, aby mohli byť všetci hostia do siedmej doma.“

„Na druhej strane nič v Amerike nie je jednoznačné. Všetci sa snažili byť do siedmej večer doma, ale pritom obmedzenie prevádzky metra a MHD skončilo o 9 hodíne, teda dve hodiny potom, čo začal platiť zákaz vychádzania.“

Hynek Kmoníček sleduje aj napätú situáciu v strede mesta. „Hneď po rozhovore pôjdem do centra a pozriem sa, či už tam zasa lietajú helikoptéry ako celú noc. Občas sa tam pozrieme a snažíme sa nebyť ani na strane polície, novinárov ani demonštrantov, čo sú tri oddelené ostrovčeky“ uzatvára veľvyslanec.

Zdroj : idnes.cz

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár