Viete si predstaviť, aký je to pocit, keď vám povedia, že vás a vašu rodinu môžu zabiť, ak neopustíte svoj domov? Že máte všetci minúty na to, aby ste odišli, bez majetku, alebo budete čeliť smrti?
Ja áno. Päťkrát.
Doteraz sme to museli urobiť päťkrát. Už päťkrát bola moja rodina nútená odísť z bezpečia. Niekedy sme „varovaní“. Rozkazy vydáva izraelská armáda a požaduje, aby sme sa pohli v priebehu niekoľkých hodín. Inokedy vieme odísť, až keď guľky vrazia do steny nášho úkrytu. V týchto prípadoch musíme bežať len s oblečením na chrbte a s tým málom, čo dokážeme držať v rukách.
Každé vysídlenie prichádza so strachom, že naše domovy budú zničené alebo vydrancované, kým budeme preč. Práve teraz sa ukrývam v dome, ktorý patrí priateľovi, ktorý utiekol na juh. O tento priestor sa delia viac ako štyri rodiny. Budovy oproti nám boli zrovnané so zemou. Premenené na trosky. Každú noc sa bojím, že sme ďalší na rade.
Celé ulice, štvrte a komunity boli vymazané z mapy. Miesto, kde som vyrastal, je na nepoznanie, sú to len trosky – všetko nám bolo a je odobraté. Neustále bombardovanie vytvára atmosféru strachu a mám pocit, že nikde nie je bezpečne. Stratil som svojho strýka, niektorých členov mojej rodiny, kolegov a priateľov. Je to zničujúce. Nie je tu žiadna rodina, ktorá by niekoho nestratila – je to spoločná tragédia celej našej komunity.
Za posledný rok bol sever Gazy najťažšie zasiahnutou oblasťou od začiatku násilia v regióne. A posledné dva týždne nás škrtili. Bombardovanie sa zintenzívnilo na úroveň, akú sme nikdy predtým nevideli. Nič z toho, čo som doteraz zažil, ma nedokázalo pripraviť na intenzitu súčasného teroru. Počas dvoch dní sme boli obeťou väčšieho bombardovania ako počas celého septembra. Prerušili aj tú malú pomoc, ktorá sa k nám dostávala, a žiadali, aby sa zvyšných 400 000 ľudí presťahovalo. Mnohí moji susedia sa stále odmietajú presťahovať. Ak je voľba medzi utrpením tu alebo utrpením niekde inde, prečo by mali?
Školy, ktoré som navštevoval ako dieťa, sú preč. Zvyšné fungujú ako úkryty pre tisíce vysídlených. Moja rodina pred niekoľkými mesiacmi zostala krátko v útulku, ale rozhodli sme sa ísť ďalej, pretože podmienky boli strašné: tisíce ľudí zdieľali jeden záchod, ľudia nemohli prejsť chodbami, pretože nespočetné množstvo rodín nemá kde spať, len na podlahe, zúfalí ľudia bojujúci o zvyšné zhnité potraviny.
Šesť mesiacov sme sa spoliehali na konzervy ako na náš jediný zdroj výživy. Tej malej pomoci, ktorá sa k nám dostane, nie je nikdy dosť a ovplyvnilo to naše zdravie. Každý deň je boj o vodu, ktorú je obzvlášť ťažké získať bez akejkoľvek energie. Prežitie sa stalo každodenným bojom a presúvanie sa z miesta na miesto pri nosení toho mála, čo môžeme, nás emocionálne aj fyzicky vyčerpávalo.
Hygienické zásoby takmer neexistujú a podmienky sa rapídne zhoršujú v dôsledku zlej hygieny. Ľudia sú čoraz slabší a šírenie chorôb sa stáva vážnym problémom v dôsledku nedostatočnej hygieny. Všetci sú chorí, väčšina je zranená a mnohí sú oboje. Prichádza malá časť pomoci, ale nie je to to, čo potrebujeme. Mnohé oblasti sú príliš nebezpečné na prístup a pomoc, a humanitárne potreby ktoré prichádzajú, sú medzi populáciou príliš rozptýlené a ich naliehavosť a rozsah narastajú.
Jediná vec, ktorá môže zastaviť naše utrpenie, je koniec tohto obliehania.
Zdá sa, že svet sa pozerá, ale nekoná dostatočne naliehavo, ak vôbec. Existuje určitá medzinárodná podpora, ale ani zďaleka nestačí na riešenie rozsahu devastácie a utrpenia. Kvapka vody v oceáne krviprelievania. V našich uliciach je dosť mŕtvych tiel na to, aby zaplnili tisíce cintorínov. Zúfalo potrebujeme silnejší zásah na ochranu civilistov a zabezpečenie toho, aby sa pomoc dostala k tým, ktorí ju potrebujú.
Najviac sa bojím, že ničenie bude pokračovať bez konca a že stratíme ešte viac životov a domovov. Že svet to bude považovať za normálne. Nie je to normálne. Nie je to ľudské. Nie je to ani zvieracie. Je to mimo predstavivosti čohokoľvek na tejto Zemi, čo zažívame. To, čo si predstavuješ ako peklo. To je to a pravdepodobne horšie.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Northern Gaza is what you imagine hell to be, and probably worse; aljazeera.com; 24.10.2024
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.