Súhvezdie Veľkého voza pozná snáď každý. V čínštine má pomenovanie Bei Dou a je považované za centrum nebies, kde žijú božské bytosti a nesmrteľní majstri. Vo všetkých ročných obdobiach ukazuje Veľký voz k Polárke, ktorá tak oddávna slúži ako významný orientačný bod na oblohe.
Najnižšie leží na jeseň a najvyššie na jar. Z nášho územia ho môžeme vidieť počas celého roka, v takom prípade hovoríme o cirkumpolárnom súhvezdí a o Polárke ako o cirkumpolárnej hviezde. Veľký voz zároveň tvorí súhvezdie Veľkej medvedice. Veľký voz sa otáča okolo Polárky (Severky), ktorá sa považuje za nebeský severný pól a tvorí zároveň rameno súhvezdia Malý voz. Postupne počas celého roka krúžia Malý a Veľký voz okolo Polárky a tvoria svastiky, jedna akoby vytvárala pravotočivú a druhá ľavotočivú svastiku. Polárka je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Malého voza a 48. najjasnejšia na oblohe. Je však miliónkrát väčšia ako naše Slnko. Veľký voz tvoria hviezdy (ak ideme od ramena k vozu) Alkaid, Mizar s hviezdou Alcor, potom Alioth, Megrez, Phekda, Merak a Dubhe. Väčšinou ich názvy pochádzajú z arabčiny. Oranžová hviezda Dubhe je v Číne nazývaná aj nebeská os, je viac ako 150-krát jasnejšia ako naše Slnko. Polárku lokalizujeme tak, že približne 5-krát predĺžime vzdialenosť dvoch zadných „kolies“ voza (hviezd Dubhe a Merak).
Veľký voz bol podľa čínskych mýtov domovom božstiev kontrolujúcich dlhovekosť a osud. Vo feng šuej existuje Škola deviatich hviezd na analýzu dobrých a zlých sektorov. Veľký voz má sedem viditeľných hviezd (každá z nich riadi osud počas 20 rokov), ku ktorým čínska astrológia pridala ešte dve imaginárne hviezdy, nazvané hviezdni duchovia. Čínski taoisti k siedmim hviezdam prirátali ešte dve hviezdy, aby perzonifikovali 9 nebeských cisárov, 9 hviezdnych vládcov osudu, patrónov prosperity a zdravia. Názov Veľký voz má aj škola mahájánového budhizmu. S Veľkým vozom sa spája kult matky Veľkého voza, kráľovnej mesačného svitu a veľkej liečiteľky Dou Mu, bdejúcej nad životom a smrťou, zobrazovanou s mnohými rukami. Dou Mu, strážkyňa knihy života a smrti, je uctievaná budhistami aj taoistami ako udržovateľka rovnováhy vesmíru, ktorá dohliada na blaho všetkých bytostí. Tou Mu je bohyňa Polárky a dôležité božstvo, čínska matka a bohyňa neba. Taoisti praktizovali mentálne cestovanie medzi hviezdami a cvičili rôzne čchi-kungové cviky kozmického liečenia na posilňovanie tela. V Tao-te-ťingu, klasickom diele čínskej literatúry a svetovej filozofie, sa píše, že ľudstvo nasleduje zem, zem nasleduje nebo, nebo nasleduje tao, tao nasleduje princíp c´-žan. C´-žan je taoistický filozofický pojem, ktorý znamená správanie v súlade s prírodou a návrat do pôvodného stavu. Mudrc začne svoj vlastný rozvoj, potom sa však nebom a zemou nechá doviesť k tau, spomína Damo Mitchell v knihe Nej-kung, taoistické umění proměny, a pokračuje, že mudrc vstrebáva nebo a zem a pulzuje v rytme s kozmom. Tak dosahuje transcendentného poznania pravého cieľa všetkých mudrcov.
Taoisti pred tisícročiami prišli s teóriou, že je možné pomocou mentálnych techník (kde je myšlienka, tam je energia) vstrebávať silu, energiu z hviezd a planét. Odpozorovali od prírody, že stromy a rastliny sa vždy (väčšinou) ťahajú nahor k oblohe, aby vstrebali univerzálnu silu vo forme svetla a vĺn zo Slnka, z Mesiaca a hviezd. Štvornohé zvieratá dvíhajú chvosty, čím vedú univerzálnu silu nadol a zemskú vťahujú nohami nahor. Tým posilňujú najprv telo, preto sa vyznačujú väčšou fyzickou silou namiesto vyššej mentálnej kapacity, tvrdí Mantak Chia, pôvodom z Thajska, jeden z najväčších svetových čchi-kungových a taoistických majstrov známych na západe v knihe Léčivé tao. Taoisti cvičili mentálne cesty (fej-sing) medzi súhvezdiami, ale napríklad mudrc Lao-c´a Žltý cisár, údajne vystúpili na nebesá aj s fyzickým telom, kým väčšinou sa do nebeskej ríše v okamihu smrti vznáša len duch bytosti, tvrdí Eva Wong v knihe Taoismus.
Kostoly a chrámy zachytávajú univerzálnu silu skrz vysoké veže a vedú ju dolu k veriacim. Hlavnými zdrojmi našej energie je potrava, voda a vzduch. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, prijímame energiu aj zo zeme a z kozmu (planét, hviezd, Mesiaca, Slnka) a práve na to sa zameriavajú mnohé taoistické cvičenia. Po predkoch máme dedičnú alebo pôvodnú energiu (čchi, silu), ktorá sídli za pupkom. Pupok je stred tela, ťažisko. Ten je hlavný akumulátor energie, tu sa zhromažďuje energia čchi neba a zeme, taoisti začínajú a končia cvičenia zameraním práve na toto centrum. Takisto v bojových umeniach sa kladie veľký dôraz na toto pásové centrum, v čínštine nazývané dolný tan-tchien, v japončine hara, v ezoterike všeobecne tretia čakra – Manipura, čakra solar-plexu. Pupočnou šnúrou je vyživované dieťa od matky. Pôvodná čchi, s ktorou sa rodíme, pochádza zo spojenia jinovej orgazmickej energie (od matky) a jangovej orgazmickej energie (od otca), spomína majster Chia. Dolný tan-tchien sa nachádza medzi pupkom alebo pod ním, tam, kde je pocit energie najsilnejší. Oproti tan-tienu leží významný bod (GV4), tzv. dvere života (ming-men), spojený s obličkami a pôvodnou dedičnou energiou. Určuje aspekty nášho zdravia a rýchlosť, akou starneme. Veľkou záhadou je, odkiaľ mali starí Číňania také poznatky napríklad ohľadne akupunktúrnych bodov.
Taoisti rozlišujú kozmickú silu, silu tvoriacu planéty a hviezdy, ktorú možno vstrebávať bodom medzi obočím, univerzálnu (nebeskú) silu vstupujúcu do tela cez najvyšší bod tela, bod paj-chuej (GV20), nazvaný aj hora Kchun-lun, na temene hlavy. V tomto bode sa stretáva šesť jangových meridiánov. Nebeská univerzálna sila je sila planét, galaxií, hviezd, ktorá podľa taoistov vyživuje ducha, dušu a čchi v každej živej bytosti a sme s ňou spojení skrz bod na temene hlavy. A zemskú silu, ktorú prijímali cez pohlavné orgány a kostrč, ktorá usmerňuje zemskú silu nahor. Zemská sila stúpa v špirále nahor proti smeru hodinových ručičiek a univerzálna sila v špirále v smere hodinových ručičiek nadol do temena, kde vyživuje všetky žľazy.
AUTOR: Vladimír Líška
