Stará zemianska obec Semerovo, obec s bohatou históriou, sa nachádza na južnom Slovensku v okrese Nové Zámky, 12 km od kúpeľov Podhájska. Podľa uhorského historika Jánosa Karácsonyiho bola osídlená už od 2. storočia. Semerovo bolo v rokoch 884 – 900 osídlené Slovanmi a patrí dozaista k najstarším obciam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1210, keď ostrihomský arcibiskup daroval Kostol sv. Michala v Semerove Ostrihomskej kapitule.
Semerovo, ako spomínajú autori (Alexander Reško a Árpád Szénássy) v publikácii Semerovo – pamätnica, bolo od prapočiatku svojich dejín významným strediskom slovanstva, pôsobiskom národných buditeľov, sídlom dobyvateľa Hubu a prarodiskom slávneho rodu Szemerovcov. Prikláňajú sa k staroslovanskému pôvodu názvu obce Semer, Zemera. Rod Szemerovcov bol zdokumentovaný v knihe Les Szemere descendants du conquérant Huba. Vo francúzštine napísaná kniha z roku 1910 o rode Szemerovcov, ktorej autorom je Gaspard A. Zarándy, nesie v preklade názov Szemerovci – potomkovia dobyvateľa Hubu, jedného zo zakladateľov Uhorska v roku 889.
Pahorok, hradisko Váraš, vyplienené Maďarmi aj Tatármi, bolo keltskou mohylou niekoľko storočí pred naším letopočtom, po Keltoch tam žili Slovania, a pod ním bolo rímske táborisko z 3. storočia. Rimania táborili pri termálnych vodách, kde si vytvárali kúpele. Rímsky kameň s nápisom z roku 229 bol objavený v roku1938 na miestnom cintoríne a dnes je zamurovaný v stene kostola. Torzo rímskeho nápisu v preklade znie: „Imperátor a cisár Marcus Aurélius Severus Alexander Zbožný, šťastný, vznešený, veľkňaz, tribúnskou mocou (obdarený) po ôsmy raz, konzulskou mocou tretí raz, otec vlasti.“ Tunajšie hradisko obsadil bojovník Huba a odtiaľto organizoval nájazdy do okolia. Dobyl územie medzi Ipľom, Hronom, Nitrou a Váhom. Arpádovci si podmanili Slovanov a obsadili územie od Karpát, Jadranu až k Alpám. Na pôvodných valoch stála palisádová pevnosť, ktorú v roku 1552 vyplienili Turci, ale paradoxne podľa tureckých dobových záznamov hradisko útokom odolalo, čo sa o kostole a obci nedá povedať.
Po víťaznej bitke pri Moháči (1526) začali prenikať na juhozápadné Slovensko. Semerovo patrilo v ich lokalizácii do komárňanského obvodu náhije. Turci po dobytí Nových Zámkov vyberali od okolitých obcí dane. Semerovčania pestovali šošovicu, hrach, ľan, konope, pšenicu, z čoho odovzdávali Turkom desiatky. Museli platiť svadobnú daň (iná daň bola, keď sa vydávalo dievča, iná, keď sa vydávala vdova), daň za chov oviec, kôz, ošípaných (iná daň bola za voľne sa pasúce zvieratá, iná za vykŕmené), daň z dreva, sena. Desiatky sa Turkom odovzdávali aj z výroby muštu, vína, z úľov, za využívanie polí. Trvalo to až do oslobodenia, keď 19. augusta 1685 cisárska armáda vyhnala Turkov z Nových Zámkov.
Ako bašta kresťanstva sa obec písomne spomína v roku 1210, ako Eccl. S. Michaelis de villa Scemera, kedy tu stál románsky Kostol sv. Michala. Turci ho neskôr vyrabovali a prestavali na sýpku. V 16. storočí slúžil protestantom a v roku 1712 bol na jeho základoch postavený súčasný rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, neskôr viackrát upravovaný. Drevená zvonica, ktorá stála pôvodne pri ňom, stojí dnes na námestí, už nie ako pôvodná drevená, ale murovaná stavba z roku 1838. Sú v nej tri zvony.
AUTOR: Vladimír Líška
