Bez rozdielu, čo bude obsahom tohtoročných konsolidačných opatrení týkajúcich sa zníženia deficitu verejných financií vieme, že ich nezaplatí nikto iný len náš daňový poplatník. Premiér R. Fico už povedal, že deficit zaplatia predovšetkým tí, čo majú peniaze. Koho tým myslel či fyzické alebo aj právnické osoby, či sa budú týkať oboch stránok štátneho rozpočtu a ktorého viac a či nám pomôže aj Európska komisia, ktorej do 20. septembra máme predložiť zoznam opatrení s vyčíslením úspor, že nebude od nás chcieť príliš veľké úspory, nebudeme však špekulovať. O tom, že sa budú väčšinou týkať aj zásadných opatrení nemôžeme pochybovať. Celkový objem budúcoročných úspor by mal predstavovať až 1,4 miliardy eur. Podľa všetkého z tohtoročných 18 konsolidačných opatrní sa koaličná vláda „neodváži“ zvýšiť bankový odvod, ktorý podľa už schváleného harmonogramu v budúcom roku klesne. Či sa „odváži“ znížiť už v tomto roku znížený odvod do druhého piliera zo 4 na 3 percentá, alebo aj zvýši minimálne sociálne odvody pre živnostníkov o 20 percent, však tiež nebudeme špekulovať. Čo sa hovorilo o zavedení dane z finančných transakcii, tak toto opatrenie bolo už od ministerstva financií označené ako hoax. O tom, že vo všetkých štátoch EÚ sú zavedené neštandardné opatrenia na zníženie deficitu verejných financií sme doteraz nevedeli, ako napr. daň z údržby a osvetlenia ciest, z vlastníctva jachty ako aj športových vozidiel, nadštandardné príjmy, veľké majetky, neočakávané zisky z kapitálových majetkov, zo zabalených jedál v umelohmotných nádobách, nás väčšinou prekvapilo. Či premiér Fico myslel práve na niektoré zo spomínaných osobitných daní, si počkajme.
Kritériom dane z nehnuteľnosti bude raz jej cena
V poslednom období sa však začalo najviac diskutovať o zmene zaplatenej dane z nehnuteľnosti, ktorú doteraz určujú samosprávne orgány, keďže je príjmová položka ich samosprávneho rozpočtu. Výška zaplatenej dane doteraz závisela okrem lokality predovšetkým od rozlohy bytu alebo domu. Podľa dostupných informácii je naša daň z nehnuteľností na HDP 0,4 percenta, zatiaľ čo priemer v únii je až 2,1 percento. Z okolitých štátov je podiel tejto dane na HDP 1,5 % v Poľsku, 1,0 % v Maďarsku, 0,3% v Česku, ale vo Francúzsku až 4,1 %. Vo väčšine západných štátov je hlavným kritériom dane z nehnuteľností ich cena. V niektorých štátoch určuje vláda samosprávam percentuálnych strop, niekde sa v prípade neobsadenej nehnuteľnosti platí percento navyše a takto by sme mohli pokračovať. Prvým predpokladom zavedenia dane z nehnuteľnosti podľa ceny je mať cenové mapy, z ktorých by sa vypočítala cena nehnuteľností v lokalite, čo doteraz nemáme a tak sa so zmenou daňového základu pre daň z nehnuteľnosti v najbližšom období podľa všetkého nepočíta.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.